1*27*027 Žaby a diamanty **(0,9k)

1. Žaby a diamanty  **(0,9k=900 slov)

Kde bolo, tam bolo, žila raz jedna vdova, ktorá mala dve dcéry. Tá staršia povahou i do tváre každému, kto na ňu pozrel, pripomínala svoju matku. Obe boli k sebe také nepríjemné, protivné a pyšné, že žiť s nimi bolo veľmi ťažké.

Mladšia viacej pripomínala správaním otca. Bola zdvorilejšia a mala príjemnejšiu povahu. Celkovo bola najkrajším dievčaťom, kto kedy videl. Ľudia prirodzene milovali jej krásu a dobrotu. Matka viacej milovala staršiu dcéru a zároveň neznášala mladšiu dcéru. Vôbec ju nemala rada. Musela jedávať v kuchyni a neustále pracovať.

Okrem iných vecí toto úbohé dieťa muselo chodiť tri kilometre od domu po vodu a zakaždým priniesť domov plný džbán vody. V jeden deň, keď prišla ku fontánke, prišla k nej  chudobná žena, ktorá ju vrúcne prosila, aby sa jej dala napiť vody.

„Och, áno! S celým mojím srdcom ti dám napiť, dobrá žena,“ odpovedalo pekné mladé dievča. Hneď opláchla džbán, nabrala trochu vody z najčistejšieho miesta vo fontáne a dala jej napiť. Pridržala jej džbán, aby sa mohla ľahšie napiť.

Ako sa stará žena napila, povedala jej: „Ty si tak veľmi pekná, moja drahá, taká dobrá a máš i slušné spôsoby. Nedokážem si pomôcť a dám ti dar.“ Pretože to bola v skutočnosti víla, ktorá zobrala na seba podobu chudobnej vidieckej ženy, aby videla, nakoľko je zdvorilá, úctivá a slušná táto mladá dievčina. „Dám ti taký dar,“ pokračovala stará žena, „že zakaždým, keď povieš slovo, z tvojich úst vyjde buď kvetina alebo drahokam.“

Keď toto pekné dievča prišlo domov, jej matka ju vyhrešila, že sa tak dlho zdržala pri fontáne.

„Prepáč, matka moja,“ povedalo úbohé dievča, „že som sa viacej neponáhľala.“ A ako vyslovila tieto slová, z jej úst vyšli dve ruže, dve perly a dva diamanty.

„Čože to vidím?“ povedala matka, celkom udivená. „Myslím, že vidím, ako z tvojich úst vychádzajú perly a diamanty. Ako sa to stalo, dieťa moje?“ To bolo prvýkrát, čo ju nazvala svojím dieťaťom. Úbohé mladé stvorenie jej povedalo úprimne celú záležitosť, čo sa stalo. A zatiaľ čo rozprávala, z jej úst vychádzalo nesčíselné množstvo diamantov.

„Môj dobrý bože,“ zvolala matka. „Musím tam poslať svoju staršiu dcéru tiež. Poď sem, Fansy. Pozri, čo vychádza z úst tvojej mladšej sestre, keď hovorí! Nebola by si rada mať ten istý dar i ty? Nemusíš urobiť nič iné, len ísť k tej fontánke po vodu a keď príde istá chudobná žena a spýta sa ťa, aby si jej dala napiť vody, daj jej veľmi slušne napiť sa vody.“

„To by v skutočnosti bol veľmi drahocenný dar, aby som išla po vodu,“ povedala neslušne vychovaná koketná dcéra.

„Musíš ísť, ty nehanebnica, a v túto minútu!“ povedala matka. Tak išla, ale celý čas nadávala a hromžila. Zobrala so sebou ten najdrahší strieborný krčah, čo mali doma. Skoro prišla k fontánke. A vtedy uvidela vychádzať z lesa dámu nádherne oblečenú, ktorá prišla k nej a chcela od nej, aby jej dala napiť vody. „Prosím ťa, daj sa mi napiť vody.“ Toto bola tá istá víla, ktorá sa zjavila jej mladšej sestre, ale teraz zobrala na seba podobu princeznej v tých najlepších šatách, aby videla, ako ďaleko zájde drzosť staršej dcéry.

„Čo si myslíš? To len kvôli tebe som sem prišla?“ odpovedala drzo papuľnatá staršia dcéra. „Nech sa páči, ráčte, milostivá pani. Však len kvôli tebe som sem doniesla strieborný krčah, všakže? Akokoľvek, dovolím ti napiť sa, keď tak veľmi prosíš! I keď mohla si aj krajšie!“

„Ty nemáš príliš veľmi slušné spôsoby,“ odpovedala víla bez toho, aby sa veľmi rozčuľovala. „Nuž, keď máš takú zlú výchovu, chabé spôsoby a si taká neochotná, dám ti taký dar, že zakaždým, keď niečo povieš, vyjde z tvojich úst had alebo žaba.“

Hneď ako ju uvidela matka prichádzať, zavolala na ňu: „Nuž, dcéra moja?“ – „No, matka moja?“ odpovedala nehanebná drzá dcéra a z jej úst vyskočili dva hady a dve žaby. „Ó, pre zľutovanie božie!“ zvolala matka. „Čo to vidím? Za to môže tá darebáčka, tvoja mladšia sestra. Ale veď ona za to zaplatí!“ A okamžite bežala za ňou a poriadne ju zbila. Úbohé dieťa utieklo od nej preč. Ukryla sa v lese, neďaleko odtiaľ.

Kráľov syn, ako sa vracal z poľovačky, ju stretol. Veľmi sa mu zapáčila, lebo v skutočnosti bola naozaj veľmi pekná. Spýtal sa jej, že prečo je sama v lese a prečo plače.

„Bohužiaľ, pane! Moja matka ma vyhnala z domu.“ Princ si všimol, ako jej z úst vyšlo šesť perál a toľko isto diamantov. Chcel sa hneď dozvedieť, ako je to možné. Ona mu nato vyrozprávala celý príbeh. Princ sa do nej veľmi zaľúbil a dar, ktorý ona mala od víly, považoval za hodnotnejší než sobáš s hocijakou inou nevestou. Odprevadil ju do kráľovského paláca, kde ich čakal jeho otec kráľ. Princ si ju zobral za manželku a spravil z nej princeznú.

Čo sa jej staršej sestry týka. Ju tak všetci znenávideli, že i vlastná matka ju vyhnala. Dokonca i sama zo seba bola veľmi znechutená. Nikto ju nechcel zobrať k sebe. Potulovala sa po lese, až napokon tam aj zomrela.

Jej mladšia dcéra sa stala princeznou a jej manžel, princ, po smrti svojho otca sa stal kráľom a ona kráľovnou. Potom vládli kráľovstvu s láskou, spravodlivo a s múdrosťou.

(@_Charles_Perrault_..)