2*10*045 Norko a princ Ivan **(2,2k)

Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ a kráľovná. Mali troch synov. Dvaja z nich boli rozumní, ale tretí bol hlupáčik. Kráľ mal park s vysokou zverinou, kde bolo plno divých zvierat rôzneho druhu. Do toho parku zvykla chodiť veľká beštia, zlovestný zver – Norko bolo jej meno. Robil strašné zlo v parku. Každú noc zožral nejaké zvieratá. Kráľ robil, čo mohol, ale nedokázal ho zničiť. Tak napokon zavolal svojich troch synov a povedal im: „Ktokoľvek z vás zničí Norka, tomu dám polovicu kráľovstva.“

Nuž najstarší syn sa podujal na túto úlohu. Ako nadišla noc, vzal svoje zbrane a išiel strážiť park. Ale predtým, ako došiel do parku, vošiel do vinárne, kde strávil celú noc v hlučnej zábave a v radovánkach. Keď prišiel ku svojim zmyslom, už bolo neskoro. Svital nový deň. Cítil sa zahanbený v očiach svojho otca, ale už sa tomu nedalo pomôcť. Ďalší deň išiel druhý syn, ktorý urobil presne to isté. Ich otec im poriadne vynadal a bol tomu koniec.

Nuž, na tretí deň sa najmladší syn vybral na túto neľahkú úlohu. Bratia sa na ňom smiali a pohŕdali ním, pretože on bol taký hlúpy, že mu neverili, a mysleli si, že určite s tým nič neurobí. Ale on si z toho nič nerobil. Zobral svoje zbrane a šiel rovno do parku. Sadol si na trávu v takej pozícii, že vo chvíli, keby zaspával, jeho zbrane by ho bodli a hneď by sa bol prebral.

Keď odbila polnoc, zem sa zatriasla. Norko sa ponáhľal do parku. Pretrhol oplotenie v parku, taký bol veľký. Princ nabral odvahu, vyskočil na rovné nohy, dobre sa napajedil a šiel rovno za beštiou. Unikla mu, ale on šiel rovno za ňou. Ale skoro videl, že bola preňho príliš rýchla. Tak pribehol do stajne, zobral najlepšieho koňa, vyskočil naň a začal ju prenasledovať. Prišiel až k beštii a začali spolu bojovať. Bojovali a bojovali. Princ uštedril beštii tri rany mečom. Napokon boli obaja úplne vyčerpaní. Tak si ľahli na zem, aby si na chvíľu oddýchli. Ale v momente, keď princ zatvoril oči, beštia začala utekať preč. Princov kôň ho zobudil. V momente naň vyskočil a dal sa znovu na prenasledovanie beštie. Zase s ňou začal bojovať. Uštedril jej tri ďalšie rany. Potom si znovu unavení ľahli na zem, ale beštia znovu začala utekať preč. Princ ju dobehol a znovu jej uderil tri rany mečom. Lenže zrazu, keď ju princ začal prenasledovať po štvrtý raz, beštia vbehla pod biely kameň, ktorý nadvihla, a utiekla do druhého sveta. Kričiac za princom: „Jediný, kto ma premôže je ten, kto vstúpi sem pod kameň.“

Princ prišiel domov a všetko, čo sa stalo, povedal otcovi. Popýtal od neho kožené pletené lano, dosť dlhé na to, aby dosiahlo do druhého sveta. Jeho otec rozkázal, aby také lano urobili. Keď to bolo hotové, princ zavolal svojich bratov. Zobrali so sebou plno služobníctva a zásoby potrebné na jeden rok. Vybrali sa na miesto, kde beštia zmizla pod bielym kameňom. Keď tam prišli, postavili na tom mieste palác a žili v ňom nejaký čas. Ale keď bolo všetko pripravené, najmladší brat povedal dvom starším: „Teraz, bratia, kto nadvihne kameň?“

Ani jednému z nich sa to nepodarilo, len ho trochu potočili. Ale hneď ako sa ho najmladší dotkol, kameň odletel ďaleko preč do diaľky, hoci bol taký veľký ako kopec. A keď kameň odhodil na stranu, spýtal sa druhýkrát svojich bratov vraviac: „Kto pôjde do druhého sveta premôcť Norka?“

Ani jeden z nich sa neponúkol. Potom sa na nich smial za to, že sú takí zbabelci, a povedal:

„Nuž bratia, zbohom! Spustite ma dolu do druhého sveta. Nechoďte preč odtiaľto. Ale keď potrasiem lanom, vytiahnite ma hore.“

Jeho bratia ho teda spustili dolu. A keď sa dostal do druhého sveta, išiel si svojou cestou. Kráčal a kráčal. Zrazu zbadal koňa s bohatým ozdobným konským postrojom a ten mu povedal:

„Zdravím ťa, princ Ivan! Už dlho tu na teba čakám!“

Vyskočil na koňa a jazdil na ňom, jazdil a jazdil. Až napokon uvidel zámok vyrobený celý z mede. Vošiel na nádvorie. Uviazal svojho koňa a vstúpil dovnútra. V jednej z izieb našiel prestretý obed. Sadol si za stôl a naobedoval sa. Potom išiel do spálne. Našiel tam posteľ. Ľahol si na ňu a oddychoval. Za krátky čas tam prišla jedna pekná dáma, taká krásna, že krajšia sa dá predstaviť len v rozprávke. Povedala mu:

„Teraz si v mojom dome. Predstav sa mi! Ak si starý muž, budeš mojím otcom. Ak si muž v strednom veku, budeš môj brat. Ale ak si mladý muž budeš môj drahý manžel. Ak si náhodou stará žena, budeš moja babka. Ak si žena v strednom veku, budeš moja matka. A ak si dievča, budeš moja vlastná sestra.“

On vstal z postele a prišiel k nej. Keď ho zbadala, bola veľmi potešená a povedala mu:

„Ale čože? Ó, princ Ivan. To si ty? Budeš môj drahý manžel! Preto si sem prišiel?“

Potom jej rozpovedal všetko, čo sa stalo. Ona mu povedala:

„Beštia, ktorú chceš premôcť, je mojím bratom. On je teraz u mojej druhej sestry, ktorá žije ďaleko odtiaľto v striebornom paláci. Ja som mu obviazala tri rany, ktoré si mu uštedril.“

Nuž potom trochu popili a zabávali sa spolu. Mali medzi sebou veľmi dôvernú a sladkú konverzáciu. Potom princ od nej odišiel a šiel navštíviť druhú sestru, ktorá žila v striebornom paláci. S ňou tiež chvíľu zostal. Povedala mu, že jej brat Norko je teraz už u jej najmladšej sestry, ktorá žije v zlatom zámku. Keď za ňou prišiel, tá mu povedala, že jej brat teraz spí v modrom mori. Dala mu meč z ocele a dúšok čarovnej vody na silu. A povedala, aby jej brata pripravil o hlavu jedným úderom. Keď si toto vypočul, odišiel svojou cestou.

Princ prišiel až k modrému moru. Dobre sa popozeral po mori a zbadal Norka spať na kameni uprostred mora. Ako Norko chrápal, voda sa vlnila sedem míľ na okolí. Pomaly priplával až k nemu na kameň a jedným ťahom ho pripravil oceľovým mečom o hlavu. Hlava odskočila z tela beštie a skotúľala sa hlboko do mora. „Tak a teraz som s tou beštiou konečne skoncoval!“ povedal princ Ivan.

Potom ako pripravil Norka o život, išiel späť. Ako sa vracal vyzdvihol všetky tri sestry, lebo ho milovali a nechceli sa s ním rozlúčiť. Tak ich chcel zobrať do horného sveta. Každá z nich premenila svoj zámok na vajíčko, pretože všetky tri boli čarodejky. Naučili ho, ako zmeniť vajíčka späť na zámky a naspäť znovu na vajíčka. Dali mu všetky tri vajíčka. A potom išli všetci na miesto, odkiaľ bol spustený do dolného sveta. Keď prišli na miesto, kde bolo lano, princ zaň potiahol a uviazal oň všetky tri princezné. Potom trikrát potiahol za lano a jeho bratia začali ťahať lano hore. Keď lano vytiahli hore, zbadali pred sebou tri krásne ženy. Išli na stranu a povedali si: „Spustime lano dolu, vytiahnime nášho brata do polovice hore, a potom odrežme lano. Možno sa zabije, lebo ak nie, nikdy by nám nedovolil tieto krásne devy za manželky.“

Tak keď sa na tomto dohodli, spustili lano dolu. Ale ich brat nebol pochábeľ. A hádal, čo sa oni chystajú urobiť. Tak priviazal o lano veľký kameň a potiahol za povraz. Jeho bratia vytiahli kameň, mysliac, že je to on, do veľkej výšky a potom odrezali lano. Kameň padol dolu a rozsypal sa na kusy. Princovi vyhŕkli z očí slzy a odišiel preč. Tak kráčal a kráčal. Nastala búrka. Na oblohe bolo vidno plno bleskov a počuť hromy udierať. Padal hustý dážď. Aby sa ukryl pred dažďom, schoval sa pod strom. Na tom strome uvidel mladé vtáky, ktoré boli úplne premočené. Tak zobral svoj kabát a zakryl ich ním. A on sám sa len tak posadil pod strom. Za chvíľu priletel veľký vták, taký veľký, že až celá obloha stmavla. Predtým bolo zatiahnuté mračnami, ale teraz bolo všetko ešte tmavšie. To priletela matka týchto malých vtáčeniec, ktoré princ pozakrýval svojím kabátom. Keď veľký vták priletel bližšie, všimol si, že jeho mláďatá boli celé pozakrývané, a spýtal sa: „Kto pozakrýval moje vtáčatká?“ A keď si samica všimla princa, dodala: „Ty si to urobil? Veľká vďaka! Na oplátku urobím všetko, čo si len zaželáš. Požiadaj o čokoľvek, čo len chceš.“

„Potom ma teda odnes do horného sveta,“ on odpovedal.

„Urob mi veľké plavidlo rozdelené uprostred,“ povedala mu matka vtáčeniec. „Chyť všetky druhy lovnej zveri a daj ich do jednej polovice plavidla. Druhú polovicu naplň vodou, nech je pre mňa dostatok jedla, mäsa a vody na pitie.“

Toto všetko princ urobil. Potom veľký vták zobral na svoj chrbát túto veľkú nádobu s princom, sediacim uprostred, a začal takto letieť oblohou. Po preletení určitej vzdialenosti prišiel na koniec svojej cesty, kde ho nechal a odletel späť preč. Ale on išiel najskôr do domu nejakého krajčíra, ktorý mu dal prácu. Tak oveľa horšie vyzeral vo s vojom novom oblečení, že by ho nikto nebol spoznal. Úplne zmenil svoj výzor. Nikto by nebol hádal o ňom, že je to princ.

Tak princ vstúpil do služby svojho majstra. Princ sa spýtal majstra krajčíra, že aké sú novinky v kráľovstve. Jeho majster mu odpovedal: „Máme dvoch princov, tretí z nich zmizol. Tí dvaja si priniesli z druhého sveta nevesty a chcú sa s nimi zosobášiť. Ale tie nevesty to odmietajú, lebo ony trvajú na tom, aby im boli ušité svadobné šaty presne také isté, ako mávajú princezné na druhom svete. A to aby spravili bez toho, že by im brali ich miery.

Kráľ zavolal všetkých remeselníkov dokopy, ale ani jeden sa nechcel podujať na danú úlohu.“

Princ, keď si toto všetko vypočul, povedal majstrovi krajčírovi: „Majster, choď za kráľom a povedz mu, že preňho a nevesty urobíš všetko potrebné, čo požadujú.“

„Ako však môžem urobiť svadobné šaty pre princezné, keď ja sám robím oblečenie len pre obyčajných ľudí?“ povedal jeho majster.

„Len choď za ním, majster môj! Ja sa zodpoviem za všetko,“ povedal princ.

Tak krajčír išiel za kráľom. Ten bol veľmi potešený, že sa aspoň jeden z jeho remeselníkov našiel, ktorý by chcel ušiť tie šaty pre nevesty. Dal mu toľko peňazí, koľko si len vedel predstaviť. Keď sa na všetkom dohodli, krajčír odišiel domov. A princ mu povedal:

„Teraz sa teda modli Bohu a choď si ľahnúť spať. Zajtra bude všetko pripravené.“ Krajčír nasledoval radu svojho učňa a šiel si ľahnúť do postele.

Odzvonilo polnoc. Princ vstal a vyšiel za mesto na polia a lúky. Vybral z vrecka vajíčka, ktoré mu dali princezné, a podľa toho, ako ho naučili, ich premenil na tri zámky. Vošiel do nich a z každého zobral jedny dámske svadobné šaty. Potom premenil paláce naspäť na vajíčka a išiel domov. Keď tam došiel, zavesil šaty na stenu a ľahol si spať.

Skoro ráno sa jeho majster zobudil. A pozrimeže! Viseli tam také krásne šaty, aké nikdy predtým nevidel. Všetky žiarili zlatom, striebrom a vzácnymi kameňmi. Bol veľmi potešený. Uchopil ich a odniesol ich opatrne ku kráľovi. Keď princezné uvideli šaty, ktoré boli z ich sveta, hneď uhádli, že princ Ivan je už zase späť na tomto svete. Vymenili si pohľady medzi sebou, ale nepovedali nič, boli potichu. Majster krajčír podal šaty kráľovi a odišiel domov, ale jeho drahého cestovateľa tam už nenašiel. Pretože princ medzitým odišiel k obuvníkovi do služby. Jemu tiež povedal, aby šiel za kráľom. Ten už popýtal všetkých obuvníkov, aby spravili pre princezné topánky také, aké nosili na druhom svete. Ale všetci obuvníci mu povedali, že peniaze sú síce dobré, ale také topánky oni nevedia vyrobiť.

Princ, takisto ako pre svadobné šaty, prišiel i pre ich svadobné topánky. Princezné, keď dostali to, čo si žiadali boli rady. Mali šaty i topánky také, o aké požiadali, presne také isté, aké mali na druhom svete. Ale začali trpko plakať, pretože nemohli svadbu odkladať ďalej. Ale keď boli pripravené na svadbu, najmladšia princezná povedala kráľovi:

„Otec, dovoľ mi, prosím ťa, ísť do mesta a dať žobrákom malú almužnu.“

Dal jej povolenie. Ona odišla z paláca a začala rozdávať chudobným almužnu. Každého z nich si dobre prezrela. A keď prišla k jednému z nich, ktorému chcela dať nejaké peniaze, všimla si, že má na ruke prsteň, ktorý dala princovi na druhom svete. A to skutočne bol on. Tak ho chytila za ruku a priniesla do haly na zámku. I povedala kráľovi:

„Toto je ten, ktorý nás priviedol z druhého sveta. Jeho bratia nám zakázali povedať, že je nažive. Smrťou sa nám vyhrážali.“

Kráľ bol veľmi nahnevaný na tých dvoch starších synov a potrestal ich, ako najlepšie vedel. Ale napokon im ich najmladší brat odpustil a po všetkom tom, čo si vytrpeli všetci, sa konali tri svadby. Každý zo synov si zobral za manželku jednu princeznú.

@[Anonym, Andrew Lang, Robert Hodosi]@OH***