2*23*058 Traja trpaslíci **(2,0k)

Kde bolo, tam bolo, kde sa voda sypala a piesok lial, za siedmimi horami a siedmimi dolami žil raz jeden muž, ktorý stratil svoju manželku, a žena, ktorá stratila svojho manžela. Ten muž mal dcéru a takisto i tá žena mala jednu dcéru. Tieto dve dievčatá boli veľké priateľky a často sa spolu hrávali. Jedného dňa sa obráti k mužovej dcére tá žena a takto jej rečie:

,,Choď a povedz svojmu otcovi, že sa zaňho vydám. Potom sa okúp v mlieku a vypi víno, ale moja dcéra sa okúpe vo vode a napije sa vody.”

Dievča išlo rovno domov a povedalo svojmu otcovi to, čo jej povedala tá žena.

,,Čo mám urobiť?” odpovedal. ,,Sobáš je buď úspech alebo zlyhanie.”

Napokon, keďže bol nerozhodnej povahy, nevedel sa rozhodnúť ani áno, ani nie. Vyzul si topánku a podal ju svojej dcére so slovami:

Vezmi túto topánku, ktorá má na podrážke dieru, zaves ju na klinec v stodole a nalej do nej vodu. Ak sa v nej voda udrží, tak sa znova ožením, ale ak nie, tak nie.”

Dievča urobilo, ako jej nakázal. Ale voda stiahla dieru dokopy, takže sa topánka naplnila až po okraj. Tak išla a povedala otcovi výsledok. On vstal a išiel sa o tom presvedčiť. Keď uvidel, že je to pravda a nie omyl, akceptoval svoj osud. Požiadal ženu o ruku a hneď sa aj zosobášili.

Ráno po sobáši, keď dievčatá vstali, pre mužovu dcéru bolo pripravené mlieko na umytie a víno na pitie, ale pre dcéru ženy bola pripravená len voda na umytie i voda na pitie. Na druhý deň voda na umytie i pitie bola pripravená pre mužovu dcéru tiež. Na tretí deň pre mužovu dcéru bola pripravená voda na umytie i na pitie, a mlieko na umytie a víno na pitie pre dcéru ženy. A tak to pokračovalo už každý boží deň. Odvtedy sa mužova dcéra kúpala vo vode a pila len vodu, zatiaľ čo ženina dcéra sa vždy kúpala v mlieku a pila víno každý boží deň. Žena nenávidela svoju nevlastnú dcéru z hĺbky duše svojho srdca a robila všetko, čo mohla, aby urobila jej život nešťastným a utrápeným. Žiarlila na ňu tak, ako sa len dalo, pretože dievča bolo veľmi krásne a pôvabné, zatiaľ čo jej vlastná dcéra bola aj škaredá, aj protivná.

V jeden zimný deň, keď bol vonku silný mráz a hory a údolia boli pokryté snehom, žena urobila šaty z papiera a zavolala nevlastnú dcéru a povedala jej:

,,Tu máš, obleč si tieto šaty, choď von do lesa a prines mi odtiaľ za košík jahôd!”

,,Teraz? Nebesá nech sú mi na pomoci!” odpovedala jej nevlastná dcéra. ,,Jahody nerastú v zime. Zem je celá zamrznutá a sneh všetko pozakrýval. Prečo ma posielať v papierových šatách? Vonku je taká zima, že i dych zamrzne pod nosom. Studený vietor ma prefúka cez šaty a maliny černicové ich zo mňa strhajú.”

,,Ako sa opovažuješ protirečiť mi?!” povedala jej macocha. ,,Choď okamžite preč a neukazuj sa mi pred oči, pokým nenaplníš košík jahodami.”

Potom jej dala kôrku z chleba, vraviac:

,,To ti bude stačiť na dnes,” a pomyslela si: ,Dievča určite zomrie od hladu a od zimy vonku, a už sa ňou viacej nebudem musieť zaoberať.’

Dievča bolo také poslušné, že si oblieklo papierové šaty a vybralo sa von so svojím malým košíkom.

Všade vonku, blízko i ďaleko, bol len sneh, nikde nebolo vidno ani steblo zelenej trávy. Keď prišla do lesa, uvidela malý domček. Pozerali z neho na ňu traja malí trpaslíci. Zaželala im pekný deň a slušne zaklopala na dvere. Zavolali ju do vnútra, tak vošla dnu a sadla si na sedadlo pri kozube. Želala si len trochu sa zahriať a zjesť svoje raňajky. Trpaslíci jej povedali jednohlasne: ,,Daj nám trochu z tvojho jedla!”

,,Veľmi rada,” povedala a prelomila kôrku na dvoje, z čoho im dala polovicu.

Potom sa jej spýtali, čo robí v najtuhšej zime v takom jednoduchom tenkom oblečení.

,,Ó,” odpovedala, ,,poslali ma po košík jahôd s tým, že aby som sa doma ani neukazovala, pokiaľ ich neprinesiem so sebou.”

Keď dojedla svoj chlieb, dali jej metlu so slovami, že nech pozametá sneh za zadnými dverami. Akonáhle odišla z izby, traja malí mužíkovia sa začali dojednávať, čo by jej dali za odmenu za to, že k nim bola taká roztomilá a láskavá, a za to, že sa s nimi podelila o posledný kúsok kôrky, čo mala na jedenie.

Prvý z nich povedal: ,,Nech každým dňom rastie do krásy, nech je stále krajšia a krajšia.”

Druhý: ,,Zakaždým, keď otvorí ústa, nech jej z nich vypadne kúsok zlata.”

A tretí: ,,Príde za ňou kráľ a zosobáši sa s ňou.”

Dievča medzitým robilo, ako jej boli trpaslíci nakázali. A čuduj sa svetu, čo tam našla? Ako odhŕňala sneh spoza zadných dverí, našla tam množstvo čerstvo dozretých jahôd, ktoré vyzerali až tmavočervené oproti bielemu snehu. Radostne ich pozbierala, až sa jej naplnil celý jej košík. Poďakovala sa malým mužom za ich láskavosť. Potriasla si s nimi rukou a bežala domov priniesť nežičlivej macoche to, o čo ju žiadala. Keď vošla dnu a povedala: „Dobrý večer,“ kúsok zlata jej vypadol z úst. Potom vyrozprávala všetko, čo sa jej v lese prihodilo, a za každým slovom jej vypadli z úst kúsky zlata, takže izba bola nimi čoskoro celá zaplnená.

,,Ona má určite viacej peňazí v zlate než rýchlosti úsudku a inteligencie, keď len tak rozhadzuje zlato okolo seba,” povedala jej nevlastná sestra a z celej svojej duše na ňu potichu žiarlila. Bola rozhodnutá, že tiež pôjde do lesa a bude hľadať v tej zime a snehu jahody. Ale jej matka to odmietla, vraviac:

,,Moje drahé dieťa, teraz je už oveľa chladnejšie, zmrzla by si na kosť.”

Avšak jej dcéra jej nedala pokoja, pokým nepovolila. Ale trvala na tom, že si dá na seba nádherný kožuch s kapucňou a dala jej tiež chlieb s maslom a nejaké koláče, aby sa mohla do sýtosti najesť cestou.

To druhé dievča išlo priamo ku chalúpke v lese. Takisto ako predtým, traja malý mužíci pozerali von z okna na ňu. Ona si ich však vôbec nevšímala. A len s krátkym príhovorom, ako: ,S vašim dovolením!’ nahnevane vkročila dnu. Sadla si rovno pred kozub k ohnisku a začala jesť tie svoje dobroty.

,,Daj nám z toho trochu!” zvolali trpaslíci.

Ale ona odpovedala: ,,Nie, nedám. Je toho sotva dosť pre mňa, len si skúste uchytiť kúsok a nedarujem vám to.”

Keď skončila s jedením povedali:

,,Tam je metla, choď a pozametaj nám za zadnými dverami.”

,,Ja rozhodujem o tom, čo budem robiť a čo nie,” odpovedala im drzo.

,,Urobte si to sami, ja nie som vaša slúžka.”

Keď uvidela, že jej nič nemienia dať, odišla od nich preč bez milého slova čo i len v mysli. Potom ako odišla sa traja malí muži dohovárali o tom, čo by jej mali urobiť, pretože bola taká zlomyseľná a chamtivá z celej duše, že by závidela nevraživo každému šťastie v živote.

Prvý povedal: ,,Nech je každým dňom škaredšia a škaredšia.”

Druhý: ,,Zakaždým, keď niečo povie, nech jej žaba vyskočí z úst.”

A tretí: ,,Nech zomrie tou najstrašnejšou smrťou.”

Dievčina ešte chvíľu hľadala po okolí jahody, ale márne a zbytočne. Tak sa vrátila domov celá namosúrená a v zlej nálade. Keď otvorila ústa a chcela povedať matke, čo sa jej prihodilo v lese, žaba jej vyskočila z úst. Takže z nej boli všetci len znechutení.

Macocha sa teraz, ešte viacej než predtým, začala zlostiť na svoju nevlastnú dcéru a nerobila nič iného, len vymýšľala nejakú zlomyseľnosť voči nej. Mužova dcéra rástla zo dňa na deň na krajšiu a krajšiu. Napokon, v jeden deň, žena zobrala veľký hrniec, položila ho na oheň a uvarila v ňom nejakú priadzu, vlákno na tkanie. Keď bolo dobre obarené vo vriacej vode, dala ho tomu úbohému dievčaťu spolu so sekerou, aby išlo k zamrznutej rieke urobiť tam v ľade dieru a vyplákať v nej tú priadzu. Jej nevlastná dcéra ju poslúchla ako zvyčajne. Išla a urobila dieru v ľade. Keď sa práve pokúšala žmýkať priadzu, prechádzal okolo veľkolepý voz, v ktorom sedel samotný kráľ. A ten sa jej opýtal:

,,Dieťa moje, kto si ty? A čo v šírom svete tu robíš?”

,,Ja som len chudobné dievča,” odpovedala, ,,a prišla som vyžmýkať priadzu do rieky.” kráľovi sa jej uľútostilo a keď videl, aká je nádherná, povedal:

,,Odídeš so mnou preč odtiaľto?”

,,Veľmi rada,” odpovedala, lebo si skutočne želala opustiť svoju macochu a nevlastnú sestru a vedela, že sa jej snažili už dávno zbaviť.

Tak nastúpila do voza a odišla v ňom preč spolu s kráľom. Keď sa dostali do jeho paláca, konala sa veľká svadba s nádhernou slávnosťou. Tak všetko sa stalo presne tak, ako jej predpovedali a želali traja trpaslíci. Po roku kráľovná porodila malého chlapčeka. Keď sa jej macocha dozvedela o jej šťastnom osude, prišla i so svojou dcérou na zámok, že jej budú pomáhať pri výchove a staraní sa o dieťa.

Jedného dňa, keď bol kráľ mimo paláca a nikto nebol nablízku, vzala táto zlá žena kráľovnú za hlavu a jej dcéra ju chytila za nohy, vytiahli ju z postele a potom ju vyhodili von z okna do prúdu rieky, ktorá tiekla pod oknami. Potom macocha uložila na jej miesto do postele svoju škaredú dcéru a zakryla ju bielizňou, takže ju skoro vôbec nebolo vidno.

Keď sa kráľ vrátil domov a želal si hovoriť so svojou manželkou, táto zlá žena zvolala: ,,Hlavne ticho a pokojne! Toto vám teraz nedovolím, vaša manželka je veľmi chorá. Musíte ju dnes celý deň nechať odpočívať.” Kráľ si nebol vedomý žiadneho zla či sprisahania, tak prišiel znovu až nasledujúce ráno. Keď s ňou prehovoril a ona mu odpovedala, jej teraz z úst nevypadlo kúsok zlata ako zvyčajne, ale jej z nich vyskočila žaba. Vtedy sa opýtal, že čo to má znamenať. Stará žena, macocha, mu odpovedala, že to je len slabosť a že skoro sa uzdraví a bude zase v poriadku.

Ale v ten istý deň, vo večerných hodinách, si kuchynský pomocník všimol, ako jedna kačka pláva hore odkvapovým žliabkom. Ako prechádzala okolo, vravela:

,,Čo robí kráľ? Prosím ťa povedz mi! Je hore alebo či sa mu dobre spí?”

Keď nedostávala žiadnu odpoveď, pokračovala:

,,A či všetci moji hostia už spia?”

Kuchynský pomocník jej odpovedal:

,,Áno, všetci už spia pokojným spánkom.”

Vtedy kačka pokračovala:

,,A čo moje drahé dieťa, bábätko?”

A on jej odpovedal:

,,Ó, tomu sa spí veľmi dobre, nemaj obavy.”

Hneď nato kačka vzala na seba kráľovninu podobu. Vošla do detskej miestnosti, zababušila dieťa pohodlne v postieľke a potom zliezla dolu odkvapom v podobe kačky. Toto sa opakovalo dve noci. Tretiu noc povedala kačka kuchynskému pomocníkovi:

,,Choď za kráľom a povedz mu, aby švihol trikrát mečom ponad mňa pri vchode na prahu.”

Kuchynský pomocník urobil tak, ako mu to stvorenie prikázalo, a kráľ prišiel s mečom a tri razy ním švihol ponad kačku. A pozrimeže! Zrazu pred ním stála jeho manželka znovu živá a zdravá ako predtým. Celá pred ním priam žiarila krásou. Kráľ sa tomu prenáramne zaradoval, ale rozhodol sa kráľovnú ukrývať až do nedele, kedy malo byť dieťa pokrstené. Po krštení povedal:

,,Aký trest si zaslúži človek, ktorý vytiahne niekoho z postele a hodí jeho alebo ju do vody, čo môže byť i skutočný prípad?”

Vtedy zlomyseľná macocha povedala:

,,Nezaslúži si lepší osud ako to, aby bol vložený do suda, ktorý je zvnútra lemovaný ostrými klincami a nech sa ten sud potom skotúľa dolu kopcom až do rieky.”

,,Práve si nad sebou vyriekla svoj posledný súd,” povedal kráľ a rozkázal, aby urobili veľký sud, ktorý obili ostrými klincami a vložili doňho starú zlú ženu spolu s jej zlomyseľnou dcérou. Potom sud bezpečne uzatvorili a spustili ho dolu kopcom sa kotúľať, až pokým nespadol do rieky. Tak bolo zlo potrestané, ako predpovedali traja trpaslíci.

Dievča s jahodami, ktoré bolo teraz kráľovnou, jej syn a kráľ si odvtedy žili spolu šťastne, až dokedy nepomreli, a všetci ich mali veľmi radi.

@[Grimm.]@OH***