3*24*095 Tri medvede **(1,0k)

Kde bolo, tam bolo, žili si raz spolu tri medvede. Bývali vo vlastnom dome hlboko v lese. Jeden z nich bol malý – Medvedík, prostredne veľká bola jeho matka – Medvedica, a najväčší bol najstarší z nich, teda otec – Medveď. Každý z týchto medveďov mal vlastný hrniec na kašu. Malý hrnček bol pre malého Medvedíka. Stredne veľký hrniec bol pre Medvedicu. A najväčší hrniec bol pre najväčšieho, ozrutánskeho Medveďa. Každý z nich mal aj vlastnú stoličku na sedenie. Malá stolička bola pre malého Medvedíka. Stredne veľká stolička bola pre Medvedicu. A veľká stolička bola pre obrovského Medveďa. Každý z týchto medveďov mal svoju vlastnú posteľ, v ktorej spával. Najmenší Medvedík mal najmenšiu postieľku. Matka Medvedica mala stredne veľkú posteľ. A otec Medveď mal najväčšiu, obrovskú posteľ.

Jedného dňa, hneď potom ako si urobili kašu a naliali ju do svojich hrncov na kašu. Potom sa išli poprechádzať do lesa, aby im kaša medzitým vychladla a nepopálili si takou horúcou svoje ústa. Zatiaľ čo sa tri medvede prechádzali v lese, malá stará žena prišla k ich domu. Najskôr nazrela dnu cez okno, potom cez kľúčovú dierku. Keďže vnútri v dome nikoho nezbadala, nadvihla západku na dverách a vošla dnu. Určite to nebola dobrá, čestná stará žena. Bohužiaľ dvere neboli zamknuté, pretože tieto tri medvede boli dobré medvede. Nikdy nikomu neublížili ani nikoho nenapadli. A nikdy sa im nestalo, žeby im chcel niekto ublížiť. Tak stará žena otvorila dvere a vošla dnu. Veľmi sa potešila, keď zbadala kašu na stole. Keby to bola dobrá malá žena, počkala by pokým sa vrátia medvede domov. A potom by jej možno z tej kaše trochu nabrali a pozvali naraňajkovať sa s nimi. Lebo to boli veľmi dobré medvede. Mali trochu drsné spôsoby, ale u medveďov sa to dá celkom očakávať. Napriek všetkému, čo sa vie  o medveďoch, tieto boli dobrosrdečné a pohostinné. Avšak táto zlá stará žena, bola veľmi drzá. Mala nehanebné spôsoby a obslúžila sa tam, ako keby bola doma.

Najprv ochutnala kašu veľkého Medveďa. Tá bola pre ňu príliš horúca. Veľmi si pritom zahrešila do krupice a škorice. Potom ochutnala kašu Medvedice. Tá bola zase príliš studená. Ponadávala si ešte horšie do kurníka a šopy. Napokon ochutnala kašu z najmenšieho hrnčeka. Tá nebola ani studená, ani horúca. Bola presne tak akurát. Tak jej tá kaša zachutila, že zjedla všetko, čo mal na raňajky malý Medvedík. Ale nevychovaná stará žena musela aj teraz vrčať neslušne. „Drobizg jeden nepodarený. Taká dobrá kaša, a pritom taký malý hrnček.“ Pretože sa nenajedla dosýta.

Potom si chcela sadnúť. Vyskúšala najskôr veľkú stolicu obrovského Medveďa. Lenže tá bola pre ňu príliš tvrdá. Tak si potom sadla na prostredne veľkú stolicu určenú pre Medvedicu. Tá bola pre ňu až príliš mäkká. Napokon sa usadila v najmenšej Medvedíkovej stoličke. Avšak pod jej ťarchou sa stolička rozpadla a ona sa ocitla na dlážke na zemi. Neslušná stará žena hodila neslušný úškľabok a začala zlomyseľne nadávať na všetkých, na koho si len spomenula.

Po chvíli, keď sa trochu upokojila, išla hore po schodoch, kde mali medvede spálňu, v ktorej spávali. Najprv si ľahla do veľkej Medveďovej postele. Ale tá sa jej zdala byť príliš vysoká. Tak si ľahla do postele Medvedice. Aj tá sa jej zdala pre ňu ešte privysoká. Napokon prišla k Medvedíkovej postieľke. Pohodlne sa v nej vystrela, bola jej akurát. Zakryla sa a behom chvíľky spokojne zaspala.

O tomto čase si tri medvede mysleli, že ich kaša by mala byť už dostatočne vychladená. Nuž sa vrátili domov na raňajky. Malá stará žena nechala lyžicu zastrčenú v Medveďovej kaši. Ten zvraštil obočie a nahnevane povedal: „Niekto ochutnal z mojej kaše!“ povedal ozrutný veľký Medveď so svojím hrubým, drsným hlasom.  Keď sa Medvedica otočila, zbadala, že i v jej kaší je lyžica a niekto z nej jedol. Povedala: „Niekto ochutnal aj z mojej kaše!“ Boli to len drevené lyžice. Keby to boli strieborné lyžice stará žena by ich určite ukradla a strčila do vrecka.

Vtedy sa ozval malý Medvedík. Hrnci na kašu mal síce lyžičku, ale kaše tam nebolo ani za malú lyžičku. Zvolal: „Niekto jedol aj z mojej kaše a dokonca ju celú zjedol!“ A malému Medvedíkovi sa až oči zaleskli slzami.

Vtedy si tri medvede povedali, že musia poriadne prehľadať celú chalúpku. Išli hore na poschodie do svojej spálne. Veľký Medveď si hneď všimol, že má pokrčený vankúš a zvolal: „Niekto ležal v mojej posteli!“ svojim hrubým a drsným hlasom. Medvedica si všimla, že má na posteli posunutý podhlavník. Povedala: „Niekto ležal aj v mojej posteli.“

A keď sa malý Medvedík obzrel na svoju postieľku, zbadal podhlavník na svojom mieste, vankúš na svojom mieste na podhlavníku, ale na vankúši videl spod periny vytŕčať starú, ošklivú a špinavú ženskú hlavu. A ona tam nemala čo robiť, lebo to nebol jej dom a ani ju k sebe medvede nepozvali. Tak malý Medvedík povedal svojím vyľakaným hlasom: „Niekto ležal v mojej postieľke a stále tam leží.“

Stará žena počula zo sna drsný a hrubý hlas Medveďa, ale bola v hlbokom spánku. Tak nevedela rozoznať, čo Medveď hovoril. Zdalo sa jej, že je to len burácanie vetra alebo udieranie hromov. Počula tiež hlas Medvedice, ale to sa jej zdalo, že sa jej to len sníva. Ale keď počula hlas malého, drobného Medvedíka, ten bol taký prenikavý, že by zobudil zo sna aj polomŕtveho psa. Hneď a zaraz ju to prebralo a zbadala na jednej strane svojej postele troch medveďov. Vyskočila rýchlo z postele druhou stranou. A bežala k oknu. To bolo otvorené, lebo vždy, keď tieto medvede vstanú, otvoria okná na spálni, aby tam mali večer čerstvý vzduch. Stará malá žena teda vyskočila z okna a utekala preč, čo jej len nohy stačili. Či si cestou zlomila krk alebo ju na jej ceste krížom cez les chytil strážnik a dal ju zavrieť do nápravnovýchovného zariadenia za tuláctvo a okrádanie druhých, to sa nevie. Ale tri medvede ju už nikdy u seba doma ani po okolitej krajine, kde bývali, nestretli.

@[Southey]