3*32.(103.) Tri hadie listy **(1,2k)

Kde bolo, tam bolo, žila raz jeden chudobný otec, ktorý mal len jedného syna. Ale bol taký chudobný, že sa vôbec nevedel oňho doma postarať. Tak mu syn povedal: „Drahý otec, ty si taký chudobný, že ja som ti iba len na ťarchu. Radšej pôjdem do sveta a uvidím, či sa viem postarať sám o seba.“ otec mu dal svoje požehnanie a s veľkým smútkom ho pustil do sveta. V tom čase kráľ veľmi mocného kráľovstva viedol vojnu. Mládenec sa dal najať do služby v armáde a bojoval s ňou vo vojne. Keď prišli pred nepriateľa, došlo k urputným bojom. Guľky z pušiek tak husto po nich strieľali, že jeho kamaráti padali okolo neho zo všetkých strán. A keď padol aj ich vodca, všetci ostatní chceli z bojiska utiecť. Mládenec vystúpil z davu, a hlasným krikom ich povzbudil: „Nesmieme dopustiť, aby sa naša krajina zničila!“ Potom ho nasledovali i ďalší. Zatlačili na nepriateľa a porazili ho. Keď sa kráľ dopočul o jeho zásluhách na víťazstve vo vojne, osobne mu poďakoval. Pozdvihol ho vyššie než všetkých svojich vojenských dôstojníkov. Dal mu veľké poklady a urobil ho prvým v kráľovstve.

Kráľ mal dcéru, ktorá bola veľmi krásna, ale aj veľmi rozmarná. Urobila prísahu, že sa zosobáši len s tým, kto jej sľúbi, že ak ona zomrie prvá, že sa nechá pochovať zaživa spolu s ňou. „Ak ma skutočne miluje,“ zvykla hovoriť, „aký zmysel bude mať potom preňho život?“ Zároveň si ona želala urobiť to isté. A ak on zomrie ako prvý, chce byť pochovaná spolu s ním. Táto hrôzostrašná prísaha odradila mnoho nápadníkov, ale mladý muž bol taký uchvátený jej krásou, že vôbec neváhal a popýtal o jej ruku jej otca. „Vieš ty,“ spýtal sa kráľ, „čo musíš sľúbiť?“ „Budem musieť ísť do hrobu spolu s ňou,“ odpovedal, „ak ju prežijem. Ale moja láska je taká veľká, že vôbec neuvažujem nad týmto rizikom.“ Tak kráľ súhlasil a svadba sa oslavovala s veľkou okázalosťou.

Oni si žili spolu veľmi dlhý čas a boli šťastní jeden s druhým. Ale po čase sa stalo, že mladá kráľovná vážne ochorela a žiaden doktor ju nevedel vyliečiť. Keď už ležala mŕtva, mladý kráľ si spomenul na svoj prísľub. Až ho zatriaslo pri myšlienke, že bude ležať v jej hrobe zaživa, ale nebolo z toho úniku. Kráľ poslal strážcov pred všetky brány. A tak nebolo možné uniknúť pred istým osudom.

Keď nadišiel deň, keď malo byť telo mŕtvej kráľovnej uložené do kráľovskej hrobky, jeho tiež doviedli dovnútra. Potom vchod zatarasili a uzatvorili.

Vedľa rakvy stál stôl, na ktorom boli štyri sviečky, štyri bochníky chleba a štyri fľaše vína. Akonáhle sa tieto potraviny minú, on bude musieť zomrieť. Tak tam sedel plný žiaľu a biedy. Každý deň jedol len malý kúsok chleba a pil len dúšok z vína. Sledoval, ako sa k nemu približovala smrť stále bližšie a bližšie. Jedného dňa, keď sedel vo svojej zádumčivej nálade, uvidel pred sebou hada, ako sa plazí smerom k mŕtvole. Myslel si, že sa jej ide dotknúť, tak vytasil meč a rozsekol ho  tri razy, vraviac: „Pokiaľ som nažive, neublížiš jej!“ Po chvíli sa z rohu priplazil druhý had. Ale keď uvidel prvého ležať mŕtveho a rozsekaného na kúsky, obrátil sa a zmizol preč. Čoskoro sa znova vrátil, pričom držal v ústach tri zelené listy. Položil kúsky hada vedľa seba a na každú ranu dal jeden z lístkov. Hneď ako sa kusy spojili, had sa pohol a ožil. Potom sa oba hady ponáhľali preč. Listy zostali ležať na zemi. Nešťastnému mužovi, ktorý všetko videl, sa zrazu zdalo, že úžasná sila listov sa môže uplatniť aj na ľudskú bytosť.

Zobral teda listy a položil jeden z nich na ústa mŕtvej ženy a druhé dva na jej oči. Sotva tak urobil, v jej žilách začala cirkulovať krv a farba sa jej dostala do tváre. Nadýchla sa, otvorila oči a povedala: „Ach! Kde som to?“ „Si so mnou, drahá dáma,“ odpovedal a povedal jej všetko, čo sa stalo, a ako ju znovu priviedol k životu. Potom jej dal nejaké víno a chlieb. Keď sa jej vrátila všetka sila, vstala. Išli ku dverám, zaklopali a hlasno zavolali, že ich stráže počuli a povedali to starému kráľovi. Kráľ osobne prišiel otvoriť dvere. Našiel ich tam šťastných a zdravých. Radoval sa spolu s nimi. Všetky ich problémy sa už skončili. Mladý kráľ však dal tri hadie listy sluhovi a povedal mu: „Poriadne ich stráž pre mňa a vždy ich nos so sebou. Ktovie, možnože nám ešte pomôžu v čase núdze!“

Zdalo sa však, akoby na mladej kráľovnej nastala zmena po tom, ako bola obnovená k životu. Akoby jej zo srdca zmizla všetka jej láska k manželovi. Po nejakom čase, keď chcel ísť pozrieť svojho starého otca. Boli na palube lode a ona zabudla na všetku lásku a vernosť, ktorú jej preukázal, dokonca i na to, ako ju zachránil pred smrťou. Nuž sa zaľúbila do kapitána. Raz, keď mladý kráľ ležal a spal, prinútila kapitána, aby ho vzali za ruky a nohy a spoločne ho hodili do mora. Keď urobili tento zlý skutok, povedala mu: „Teraz poďme domov a povedzme, že zomrel na ceste. Toľko ťa vychválim svojmu otcovi, že ma s tebou zosobáši a urobí ťa dedičom trónu.“ Verný sluha, ktorý všetko videl, pustil malú loďku do mora bez toho, že by si ho bol niekto všimol. Vesloval za svojím pánom, zatiaľ čo zradcovia odplávali. Vytiahol utopeného muža z vody a pomocou troch hadích listov, ktoré mal so sebou, ho chcel prinavrátiť k životu. Položil mu jeden list na ústa a dva na oči a ten potom zázračne ožil.

Obaja veslovali tak silno, ako bolo možné, vo dne i v noci. Ich malá loďka išla tak rýchlo, že sa dostali ku starému kráľovi skôr ako mladá kráľovná a kapitán. Starý kráľ bol veľmi prekvapený, keď ich uvidel, ako sa vracajú sami, a spýtal sa ich, že čo sa s nimi stalo. Keď počul o zlomyseľnosti svojej dcéry, povedal: „Nemôžem uveriť, že konala tak zle, ale pravda čoskoro vyjde najavo.“ Donútil ich, aby išli do tajnej komory, aby ich nikto neuvidel.

Čoskoro potom prišla veľká loď a zlá dáma sa objavila pred otcom s veľmi smutnou tvárou. Povedal jej: „Prečo si sa vrátila sama? Kde je tvoj manžel?“

„Ach, drahý otec,“ odpovedala, „prišla som domov s veľkým zármutkom. Môj manžel pri plavbe celkom náhle ochorel a zomrel. A ak by mi dobrý kapitán nebol pomohol, bola by som tiež zomrela. Bol pri jeho smrteľnej posteli a môže ti všetko vyrozprávať.“

Kráľ povedal: „Znovu oživím mŕtvych,“ a otvoril dvere na tajnej izbe a zavolal ich. Dáma bola ako bleskom zasiahnutá, keď uvidela svojho manžela. Padla na kolená a prosila o milosť. Ale kráľ povedal: „Nebudem mať s tebou zľutovania. On bol pripravený s tebou zomrieť a znovu ťa priviedol k životu. Ale ty si ho hodila do mora a nechala utopiť, keď spal. Dostane sa ti za to odplaty.“

Tak ju aj spolu s jej komplicom naložili do lode, v ktorej bolo plno dier. Vytiahli ich na šíre more, kde čoskoro zahynuli. A tak bolo potrestané zlo a pýcha mladej kráľovnej.

@[Grimm]