3*33.(104.) Hádanka **(1,0k)

Syn jedného kráľa mal veľké potešenie cestovať po svete. Tak sa vybral na cesty. Zobral so sebou len jedného dôveryhodného sluhu. Jedného dňa prišiel do veľkého lesa. Večer sa už zaťahoval a nemohol nájsť nikde žiadne útočisko, kde by prespal a strávil noc. Zrazu uvidel dievča, ako išlo k malému domu. Keď dievčina prišla bližšie, všimol si, že je aj mladá, aj pekná. Prihovoril sa jej a povedal: „Drahé dieťa, mohli by sme, ja a môj sluha, stráviť noc v tomto dome?“

„Ó, áno,“ povedalo dievča smutným hlasom, „môžete, ak chcete. Ale neradím vám tak urobiť. Radšej ani nechoďte dovnútra.“

„Prečo nie?“ spýtal sa kráľov syn.

Dievča si povzdychlo a odpovedalo: „Moja macocha sa zaoberá čiernou mágiou a nie je veľmi priateľská voči cudzincom.“

Princ ľahko uhádol, že prišiel k domu bosorky, ale keďže už bola celkom tma, nemohol pokračovať v ceste. Okrem toho sa vôbec nebál, tak vstúpil dnu.

Stará žena sedela v kresle blízko ohňa v kozube. Ako vstúpili cudzinci dnu, pozrela na nich svojimi červenými očami. „Dobrý večer,“ zašomrala a predstierala byť k nim celkom priateľská. „Sadnite si u mňa.“

Rozkúrila oheň, na ktorom sa varilo niečo v malom hrnci. Ale jej nevlastná dcéra pocestných už potajme varovala, aby nejedli a nepili v dome vôbec nič, lebo všetko, čo varila stará žena, bolo veľmi jedovaté.

Išli do postele a spali hlbokým spánkom až do rána. Keď boli ráno pripravení odísť, kráľov syn už nasadol na koňa, vtedy vyšla za nimi stará žena a povedala im: „Počkajte chvíľu. Dám vám trochu vína na posilnenie.“ Zatiaľ čo to išla zobrať, kráľov syn odcválal preč. Sluha, ktorý si ešte len uväzoval sedlo, tam bol sám, keď sa bosorka vrátila.

„Vezmi toto svojmu pánovi,“ povedala. Ale ako tak hovorila, fľaštička praskla a jed sa vylial na koňa. Ten jed bol taký silný, že úbohé zviera kleslo na zem a v momente bolo mŕtve. Sluha bežal za svojím pánom a povedal mu, čo sa stalo. Neželal si prísť aj o sedlo, tak sa vrátil poň. Keď sa vrátil, uvidel, ako na mŕtvom tele sedí krkavec a ďobe doňho. „Ktovie, či budeme mať dnes niečo lepšie na jedenie,“ povedal sluha. Zastrelil krkavca a odniesol ho so sebou.

Cválali ďalej cez les, ktorý nemal konca-kraja. Noc ich zastihla práve vtedy, keď prechádzali povedľa hostinca, do ktorého vošli. Sluha dal hostinskému krkavca, aby im z neho spravil večeru. Do hostinca pravidelne chodievala banda vrahov a zlodejov, dokonca aj stará bosorka mala vo zvyku tam chodievať.

Keď tma pokročila, objavilo sa tam dvanásť týchto zabijakov, ktorí chceli zabiť a olúpiť týchto cudzincov. Avšak predtým, ako sa dali do práce, si sadli k stolu a začali jesť vývar z mäsa krkavca, v ktorom sa dusil na pare. Sotva si však dali zopár lyžíc, padli na zem mŕtvi. Pretože jed sa dostal z koňa do krkavca a z neho do vývaru. Tak v celom dome nezostal nikto nažive, len hostinského dcéra. Ona bola dobrá a slušne vychovaná. Nemala nič do činenia zo zabijakmi.

Otvorila všetky dvere a ukázala cudzincom všetky poklady, ktoré nahromadili zlodeji. Ale princ jej povedal, aby si ich nechala pre seba, a odcválal ďalej so svojím sluhom.

Potom, ako cestovali nejaký čas, sa dostali do mesta, kde žila krásna, ale veľmi arogantná princezná. Vyhlásila, že ten, kto jej dá takú hádanku, ktorú nebude vedieť uhádnuť, sa stane jej manželom. Ale ak ju uhádne, tak ten nápadník príde o hlavu. Požadovala, aby mohla tri dni premýšľať nad hádankou. Ale bola taká bystrá, že ich vždy uhádla v oveľa kratšom čase. Deväť záujemcov o jej ruku už prišlo o život. Keď tam prišiel kráľov syn, bol taký očarený jej krásou, že sa rozhodol riskovať svoj život v nádeji, že ju získa.

A tak prišiel pred ňu a predniesol jej svoju hádanku: „Čo je to?“ spýtal sa. „Nikto nezabil nikoho, a predsa bolo dvanásť zabitých?“

Princezná vôbec nevedela, čo by to mohlo byť. Stále nad tým premýšľala a myslela na to. Prezrela všetky svoje knihy hádaniek a záhad, ale nenašla nič, čo by jej bolo pomohlo. Bola v koncoch so svojím rozumom. Keďže nedokázala prísť na hádanku, prikázala svojej slúžke, aby sa vkradla v noci do princovej izby a načúvala. Myslela si, že bude hovoriť zo sna a prezradí tajomstvo. Ale šikovný služobník zaujal miesto svojho pána. A keď prišla slúžka, strhol z nej plášť, do ktorého bola zahalená, a vyšľahal ju bičom.

Na druhý deň poslala princezná za ním svoju dvornú dámu. Dúfala, že tá uspeje lepšie. Ale sluha jej stiahol plášť a tiež ju vyšľahal bičom a vyhnal preč.

Na tretí deň si kráľov syn pomyslel, že je už v bezpečí. Tak si ľahol do svojej postele. No uprostred noci prišla k nemu sama princezná odetá v tmavom šedom plášti a sadla si vedľa neho. Keď si myslela, že už tuho spí, prihovorila sa mu v nádeji, že jej odpovie uprostred svojho sna tak, ako zvyknú ľudia. Lenže on bol úplne pri vedomí a nespal. Všetko počul a rozumel každému jej slovu.

Vtedy sa ho spýtala: „Nikto nezabil nikoho. Čo je to?“ a on jej odpovedal: „Krkavec, ktorý sa živil na otrávenom koňovi.“

Pokračovala: „A predsa bolo dvanásť zabitých. Čo je to?“ „To je dvanásť vrahov, ktorí jedli otráveného havrana a zomreli z toho.“

Hneď ako poznala hádanku, pokúsila sa vykĺznuť z izby preč. Ale princ držal jej plášť tak pevne, že ho musela nechať za sebou.

Nasledujúce ráno princezná oznámila, že hádanku uhádla. Poslala po dvanásť sudcov, pred ktorými to vyhlásila. Ale mladý muž prosil, aby bol tiež vypočutý, a povedal: „Prišla ku mne v noci, aby sa ma pýtala. Inak by hádanku nikdy nevedela uhádnuť.“

Sudcovia povedali: „Prineste nám nejaký dôkaz.“ Tak sluha vytiahol tri plášte. A keď sudcovia uvideli šedý plášť, ktorý zvykla princezná nosiť, povedali: „Nech je ten plášť vyšitý zlatom a striebrom. Bude to tvoj svadobný plášť.“

A tak princ, ktorý tak rád cestoval si napokon, nielenže zachránil život, ale si našiel aj nevestu a princeznú, s ktorou sa zosobášil, a žije s ňou až doteraz.

@[Grimm]