3*34.(105.) Môj Jožko ježko **(1,8k)

Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden farmár, ktorý si žil vo veľkom pohodlí. Vlastnil aj veľa pôdy, aj peňazí. Ale hoci sa mal veľmi dobre, jedna vec mu chýbala ku šťastiu. Nemal žiadne deti. Veľmi veľakrát, keď stretol v meste na najbližšom trhovisku ostatných farmárov, si ho tí doberali a pýtali sa ho, že prečože nemá žiadne deti. Po čase sa tak veľmi nahneval, že vyhlásil: „Musím mať dieťa a nejaké aj budem mať. Aj keby to mal byť ježko!“

Onedlho jeho žena porodila dieťa. Ale hoci jeho dolná časť bola ozajstným mladým chlapcom, od pásu hore to bol ježko. Takže keď ho prvýkrát uvidela jeho matka, bola celkom vystrašená a povedala svojmu manželovi: „Tak vidíš! Preklial si svoje vlastné dieťa.“ Farmár povedal: „Načo robiť okolo toho zbytočný krik? Myslím, že to stvorenie musí byť pokrstené. Ale neviem teraz, kto by mu chcel ísť za krstných rodičov a ako ho budeme volať?“

„Nie je veľa možností, ako ho môžeme volať. Môžeme ho volať Jožko ježko,“ odpovedala manželka.

Tak ho zobrali na krst. Farár povedal: „Nikdy ho nebudete môcť uložiť do slušnej postele kvôli jeho pichliačom.“ Čo bola pravda. Tak zobrali nejakú slamu zo senníka a dali ju za pec. Na nej ležal osem rokov. Jeho otec bol z neho vždy vo veľmi zlej nálade a želal si, aby bol mŕtvy. Ale on nezomrel. Ležal si tam rok po roku.

Jedného dňa sa konal v meste veľký trh, na ktorý chcel farmár ísť. Tak sa spýtal svojej manželky, že čo by chcela, aby jej priniesol. „Nejaké mäso a pár veľkých chlebov pre domácnosť,“ povedala. Potom sa spýtal slúžky, že čo ona chce. Povedala, že papuče a pančuchy. Nakoniec povedal: „Nuž, môj Jožko ježko, a čo mám priniesť tebe?“

„Ocko,“ povedal, „prines mi gajdy.“ Keď sa farmár vrátil, dal svojej manželke a slúžke veci, o ktoré ho požiadali. Potom išiel za pec a dal Jožkovi ježkovi gajdy.

Keď Jožko dostal svoje gajdy, povedal: „Ocko, choď ku kováčovi a daj urobiť pre nášho kohúta podkovy. Potom ja na ňom odcválam a už ti viacej nebudem na ťarchu.“ Jeho otec bol nadšený z toho, že sa ho zbaví. Nechal kohúta podkuť a keď bol pripravený, Jožko ježko mu vyskočil na chrbát a odcválal na ňom do lesa. Nasledovali ho ošípané a somáre, o ktoré sľúbil, že sa postará.

Ako prišiel do lesa, donútil kohúta, aby s ním vyletel na veľmi vysoký strom. Tam sedel a dával pozor na svoje prasce a somáre. Sedel tam takto niekoľko rokov, až pokým mal dosť veľkú čriedu. Ale toho času jeho otec už nevedel o ňom nič.

Keď sa posadil do svojho stromu, hral si na svojich gajdách a vyludzoval na nich tú najkrajšiu hudbu. Ako takto hral jedného dňa, išiel okolo kráľ, ktorý sa stratil v lese. Prišiel bližšie a poslal jedného zo svojich sluhov, aby zistil, odkiaľ tá hudba prichádza. Muž sa rozhliadol, ale nevidel nič iné len kohúta na strome, na ktorom sedel ježko. Kráľ požiadal sluhu, aby sa podivného stvorenia spýtal, že prečo tam sedí a či pozná najkratšiu cestu do jeho kráľovstva.

Hneď nato Jožko ježko zostúpil zo stromu a povedal, že ukáže cestu kráľovi domov, ak mu kráľ napíše písomnú správu, že mu dá to, čo stretne ako prvé, keď sa vráti domov.

Kráľ si pomyslel: „To je ľahké sľúbiť. To stvorenie nebude rozumieť ani slovo z toho, čo napíšem. Tak môžem napísať, čo len chcem.“

Nuž vzal pero a napísal niečo na papier. Keď tak urobil, Jožko ježko mu ukázal cestu a kráľ sa dostal bezpečne domov.

Keď kráľova dcéra uvidela, ako sa vracia jej otec, bola taká potešená, že sa k nemu rozbehla a vrhla sa mu do náručia. Vtedy si kráľ spomenul na Jožka ježka. Povedal svojej dcére, že bol povinný dať písomný prísľub tomuto zvláštnemu stvoreniu, že mu dá všetko, čo prvé stretne pri príchode domov, za to, že mu ukáže cestu. Stvorenie jazdilo na kohútovi, akoby to bol kôň, a hralo krásnu hudbu. Ale keďže určite nevedelo čítať, napísal len to, že mu vôbec nič nedá. Princezná tým bola celkom potešená a povedala, že ako sa jej to otcovi šikovne podarilo. Pretože by jej nesvedčilo odísť s Jožkom ježkom.

Medzitým sa Jožko staral o svoje ošípané a somáre. Sedel hore na strome. Hral na svoje gajdy a vždy bol šťastný a veselý. Po istom čase sa stalo, že ďalší kráľ tam zablúdil a prechádzal okolo so svojimi sluhami a sprievodom. Premýšľal nad tým, ako by mohol nájsť cestu domov, lebo les bol veľmi rozsiahly. Aj on počul hudbu a povedal jednému zo svojich mužov, aby zistil, odkiaľ pochádza. Muž prišiel pod strom. Pozrel hore na vrchol a zbadal tam Jožka ježka sedieť na kohútovi.

Sluha sa spýtal Jožka, že čo tam robí. Ten mu odpovedal: „Dávam pozor na svoje ošípané a somáre. Ale čo ty chceš?“ Potom mu sluha povedal, že sa stratili v lese. Chceli od Jožka, aby im ukázal správnu cestu von z lesa. Jožko ježko zišiel dolu so svojím kohútom a povedal starému kráľovi, že mu ukáže správnu cestu, ak mu záväzne sľúbi, že mu dá prvú vec, ktorú stretne pred svojím kráľovským zámkom.

Kráľ mu tak sľúbil a napísal Jožkovi prehlásenie, že tak urobí. Potom Jožko išiel napred a ukázal cestu kráľovi, ktorý sa bezpečne dostal do svojej krajiny.

Tento kráľ mal jedinú dcéru, ktorá bola mimoriadne krásna. Radovala sa z návratu svojho otca a utekala mu oproti. Objala ho svojimi rukami okolo krku a bozkala ho na líce. I spýtala sa ho, že kde sa tak dlho túlal. On jej povedal, ako stratil svoju cestu a možno by sa nikdy nebol býval dostal domov, ale podivné stvorenie, napoly muž, napoly ježko, mu ukázal správnu cestu. Že jazdil na kohútovi a sedel na strome, kde hral krásnu hudbu. Okrem toho, že sa mu slovom zaviazal, aby dal tomuto stvoreniu prvú vec, ktorú stretne pred hradnou bránou. Pritom sa cítil veľmi smutný pri myšlienke, že sa s ním stretla ako prvá jeho dcéra.

Ale princezná ho upokojila a povedala, že celkom rada pôjde s Jožkom ježkom, kedykoľvek pre ňu príde. Kvôli veľkej láske, ktorú mala ku svojmu drahému starému otcovi.

Jožko ježko sa naďalej staral o svoju čriedu ošípaných. Tých počet sa natoľko zväčšil, že bol ich skoro plný les. Tak sa rozhodol, že tam už nebude žiť. Poslal správu svojmu otcovi, aby vyčistil všetky stajne a výklenky v dedine, lebo sa chystal priniesť také obrovské stádo, že každý si mohol z neho vybrať a zabiť koľko len chcel. Jeho otec bol pri tejto správe veľmi znepokojený, pretože si myslel, že Jožko zomrel už dávno. Jožko ježko nasadol na svojho kohúta a hnal svoje ošípané pred sebou do dediny. Každému dovolil zobrať si a zabiť, koľko len chcel. Nasledovalo veľké zakáľanie a jatky. Bravčové sa sekalo v každom dome. Bola to veľmi veľká zakáľačka, o ktorej bolo počuť na míle ďaleko.

Potom Jožko povedal: „Ocko, nech kováč ešte raz podkuje môjho kohúta. Potom na ňom odcválam preč a sľubujem ti, že už sa nikdy nevrátim, pokiaľ budem žiť.“ Otec dal teda podkuť kohúta a tešil sa z myšlienky, že sa zbaví svojho syna.

Tak sa Jožko ježko vybral do prvého kráľovstva. Tam dal kráľ všetkým svojim strážcom prísne rozkazy, aby každého, kto bude jazdiť na kohútovi a niesť so sebou gajdy, nech vyženú preč alebo zastrelia. Ale v žiadnom prípade ho nesmú vpustiť do paláca. Tak keď Jožko ježko pricválal, strážcovia začali po ňom strieľať so svojimi bajonetmi. Ale on popchol svojho kohúta a vzniesol sa ponad bránu rovno kráľovi do okna. Sadol si na parapet a zavolal, že ak nedostane to, čo mu bolo sľúbené, kráľ so svojou dcérou za to zaplatia životom. Potom kráľ súhlasil, aby išla jeho dcéra s ním, a tak si zachránili obaja svoje životy.

Princezná sa obliekla celá do bieleho. Jej otec jej dal koč ťahaný šiestimi koňmi, služobníkov v nádherných uniformách a množstvo peňazí. Nastúpila do koča, a Jožko ježko so svojím kohútom a gajdami si sadol vedľa nej. Obaja odišli. Kráľ už vôbec neočakával, že ich niekedy ešte uvidí. Ale veci sa vyvinuli celkom odlišne, ako očakával. Keď prešli istú vzdialenosť od mesta, Jožko jej pichliačmi roztrhal celé jej krásne šaty a celú ju dopichal, vraviac: „To máš za tvoju zradu. Teraz choď naspäť. Už ti nemám čo viac povedať.“ S tým ju zahnal domov. Ona sa cítila zneuctená a bola zahanbená až do konca svojho života.

Potom išiel Jožko ježko so svojím kohútom a gajdami do krajiny druhého kráľa, ktorému ukázal cestu. Tento kráľ vydal príkazy, že keď príde Jožko, aby sa stráže so zbraňami postavili do pozoru, aby ho ľudia zdravili a triumfálne ho doviedli do kráľovského paláca.

Keď kráľova dcéra uvidela Jožka ježka, bola veľmi vystrašená, pretože istotne vyzeral veľmi zvláštne. Ale napokon usúdila, že dala svoje slovo a nemohla ho zmeniť. Tak uvítala Jožka a potom sa zasnúbili. Pri hostine sedeli vedľa seba za kráľovským stolom. Spolu jedli a pili.

Keď si odišli odpočinúť, princezná sa obávala. Že aby ju Jožko nebozkával, lebo by ju mohol dopichať pichliačmi. Ale on jej povedal, že sa nemá čoho obávať, že sa jej nič zlého nestane. Potom poprosil starého kráľa, aby dal hliadku štyroch mužov pred dvere jeho spálne a nech urobia veľký oheň. Že keď si pôjde ľahnúť do postele, zhodí zo seba svoju kožu z ježka a nechá ju ležať vedľa postele. Vtedy musia muži rýchlo vbehnúť dnu, hodiť kožu do ohňa a čakať tam, pokým úplne nezhorí.

A tak sa aj stalo. Pretože keď odbíjalo jedenásť večer, Jožko ježko odišiel do svojej izby. Vyzliekol si svoju kožu ježka. Položil ju vedľa postele a ľahol si. Muži rýchlo vbehli dnu, chytili kožu z ježka a hodili ju do ohňa. Hneď bola celá spálená. Jožko bol oslobodený zo svojho začarovania. Ležal v posteli ako muž od hlavy až k nohám. Ale bol celkom čierny, akoby bol vážne spálený.

Kráľ poslal po svojho všeobecného lekára, ktorý umyl celého Jožka rôznymi esenciami a masťami. Takže sa stal bielym a bol pozoruhodne pekným mladým mužom.

Keď ho uvidela kráľova dcéra, bola veľmi potešená. Nasledujúci deň sa uskutočnil svadobný obrad. Starý kráľ udelil svoje kráľovstvo Jožkovi.

Po niekoľkých rokoch Jožko a jeho manželka išli navštíviť jeho otca. Ale farmár ho nespoznal a vyhlásil, že nemá žiadneho syna. Že mal jedného, ale ten bol celý pokrytý pichliačmi ako ježko, a že už dávno odišiel do sveta. Potom mu Jožko vyrozprával svoj príbeh. Jeho otec sa veľmi naradoval a vrátil sa s ním na kráľovský dvor, kde dožil svoju starobu v šťastí, že má syna, na ktorého môže byť hrdý. Jožko mal so svojou manželkou plno krásnych detí a žijú si šťastne až doteraz.

@[Grimm.]