4*1.(114.) Priateľstvo medzi mačkou a myšou **(0,8k)

Mačka sa zoznámila s myšou a hovorila toľko o veľkej láske a priateľstve, ktoré k nej cítila, že myš napokon súhlasila s tým, že s ňou bude žiť v tom istom dome a že sa bude podieľať na spoločnom domácom hospodárení. „Musíme sa zabezpečiť na zimu, inak budeme trpieť hladom,“ povedala mačka. „Ty, malá myška, si nemôžeš dovoliť riskovať a ísť kade-tade, lebo by si mohla vbehnúť do pasce.“ Tak myška sa pridŕžala tejto dobrej rady. Kúpili malý hrniec chutnej bravčovej masti. Ale nevedeli, kam ho majú dať. Po dlhom rozhovore mačka povedala: „Myslím, že najlepšie by bolo umiestniť ju do kostola. Nebudeme mať problém si ho odtiaľ vziať. Skryjeme ho v rohu a nedotkneme sa ho, až pokým nebudeme v núdzi.“ Ale netrvalo dlho a mačka naň dostala veľkú chuť. Nuž povedala myši: „Chcela som ti povedať, malá myška, že moja sesternica má malého syna, biele mačiatko s hnedými škvrnami, a chce, aby som mu išla za krstnú mamu. Dovoľ mi ísť za ňou dnes a ty sama sa postaraj o dom.“

„Áno, samozrejme že choď,“ odpovedala myš, „a keď budeš jesť niečo dobrého, mysli na mňa. Veľmi by som sa potešila kvapke červeného vína z krstín.“

Ale to všetko nebola pravda. Mačka nemala sesternicu a nemala jej ísť za kmotru. Išla rovno do kostola. Ponorila hlavu do malého hrnca s masťou. Začala ju oblizovať a vylízala celý vrch. Potom sa vybrala na prechádzku po strechách. Pozrela si krásny výhľad. Natiahla sa na slnku. Zakaždým, keď si pomyslela na hrnček s masťou, si oblizla pery. Hneď ako sa začalo zvečerievať, išla znova domov.

„Aha, už si tu!“ povedala myš. „Určite si mala príjemný deň.“

„Vyšlo to veľmi dobre,“ odpovedala mačka.

„Ako sa volá dieťa?“ spýtala sa myš.

„Vrch je preč,“ povedala mačka sucho.

„Vrch-je-preč!“ zopakovala myš. „To je naozaj úžasné a zvláštne meno. Máte už také vo vašej rodine?“

„Čo je na ňom divné?“ odpovedala mačka. „Nie je o nič horšie ako Zlodej-chleba, ako sa volá tvoje krstňa.“

Krátko nato prišla na mačku zase veľká túžba po masti. Povedala myši: „Musíš byť znovu taká láskavá a postarať sa o dom samotná, pretože ma znovu požiadali, aby som bola krstnou mamou. Keďže toto dieťa má okolo krku biely pás, nemôžem to odmietnuť.“

Láskavá myš súhlasila. Ale mačka prišla do kostola rovno do kúta, kde bol hrnček s masťou. Zjedla z nej celú polovicu. „Nič nechutí lepšie,“ povedala, „ako to, čo jeden zje sám.“ A so svojím celodenným počínaním bola potešená. Keď prišla domov, myš sa jej opýtala: „Ako sa volá dieťa?“

„Polovica je preč,“ odpovedala mačka.

„Polovica-je-preč! Čo je to za meno? Vo svojom živote som také nikdy nepočula. Neverím, že je to v kalendári.“

Čoskoro dostala mačka zase chuť na svoje chutné dobrodružstvo a ústa sa jej zaliali slinami pri pomyslení na masť. „Všetky dobré veci sa stávajú trikrát,“ povedala myši. „Musím ísť znovu za krstnú mamu. Dieťa je celé čierne, má len biele labky, ale na tele žiaden biely chlp. Toto sa stáva len raz za dva roky. Takže môžem ísť, všakže?“

„Vrch-je-preč! Polovica-je-preč!“ zopakovala myš. „To sú také zvláštne mená. Robia ma veľmi zamyslenou.“

„Och, ty si len sedíš doma vo svojom šedom kožúšku so svojím dlhým chvostom,“ povedala mačka, „a príliš veľa premýšľaš. To sa stáva, keď jeden nechodí von počas dňa.“

Myš dobre vyčistila a upratala celý dom, zatiaľ čo mačka bola vonku na záletoch. Pažravá mačka na tretíkrát dojedla všetku masť. „Keď je všetko preč, jeden môže byť v pokoji,“ povedala si a v noci prišla domov uhladená a spokojná. Myš sa hneď spýtala na tretie meno dieťaťa.

„Nebude ťa to veľmi tešiť,“ povedala mačka. „Všetko je preč, tak ho nazvali.“

„Všetko-je-preč!“ zopakovala myš. „Neverím, že toto meno môže byť v nejakom kalendári. Všetko-je-preč! Čo len môže to meno znamenať?“ Potriasla hlavou, skrútila sa do klbka a išla spať.

Potom už nikto nežiadal mačku ísť za krstnú mamu. Ale keď prišla zima a vonku nebolo nič na jedenie, myš si spomenula na ich zásoby potravín a povedala: „Mačka, poď! Pôjdeme po náš hrnček s masťou, ktorý sme si uschovali v kúte v kostole. Teraz si na nej veľmi dobre pochutnáme.“

„Áno, skutočne,“ odpovedala mačka. „Bude teraz chutiť lepšie, ako keby si jazykom lízala zamrznuté okno!“

Vybrali sa von. Keď prišli tam, kde mal byť hrnček s masťou, tak ho našli celkom prázdny.

„Aha,“ povedala malá myška, „už viem, čo sa stalo. Všetko vyšlo najavo! A že vraj si skutočná priateľka! Zjedla si všetko, keď si mala byť krstnou mamou malým mačiatkam. Najprv Vrch-je-preč, potom Polovica-je-preč, a napokon…“

„Buď už ticho!“ zavrešťala mačka. „Ešte jedno slovo a ja ťa zožeriem.“

„A napokon Všetko-je-preč!“ sotva to vyslovila úbohá malá myš, mačka po nej skočila, uchytila ju a prehltla.

No, a takto to už chodí vo svete.

@[Andrew Lang]