4*10.(123.) Sedemhlavý had **(1,2k)

Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolami, kde sa piesok lial a voda sa sypala, žil raz jeden kráľ. Tento kráľ sa rozhodol, že podnikne veľmi dlhú plavbu. Zhromaždil celú svoju flotilu a všetkých námorníkov a vyrazil. Plavili sa nocou i dňom. Až pokým neprišli k ostrovu, na ktorom rástli veľmi vysoké stromy. Pod každým z nich ležal lev. Akonáhle sa kráľovi muži vylodili, všetky levy vstali a pokúsili sa ich zožrať. Po dlhej bitke sa im podarilo premôcť divoké zvieratá, ale väčšie množstvo mužov bolo zabitých. Tí, ktorí zostali nažive, prešli lesom a na druhej strane našli krásnu záhradu, v ktorej rozkvitali všetky rastliny sveta.

            V záhrade boli tiež tri pramene: v prvý bol plný striebra, druhý zlata, a tretí perál. Muži porozopínali ruksaky a naplnili si ich týmito vzácnosťami. Uprostred záhrady našli veľké jazero. Keď sa dostali k jeho okraju, jazero sa im prihovorilo: „Kto ste a čo vás sem privádza? Prišli ste navštíviť nášho kráľa?“ Boli však príliš vystrašení, aby odpovedali.

            Vtedy im jazero povedalo: „Je dobre, že sa bojíte, lebo vás čaká veľké nebezpečenstvo. Náš kráľ má sedem hláv a teraz spí. Ale o pár minút sa zobudí a príde ku mne, aby sa vykúpal. Beda každému, kto sa s ním stretne v záhrade, pretože pred ním nemožno uniknúť. Ak si chcete zachrániť svoje životy musíte urobiť nasledovné. Vyzlečte si svoje oblečenie a rozprestrite ho po ceste, ktorá vedie odtiaľto až na hrad. Kráľ potom prekĺzne po niečom jemnom, čo sa mu zapáči a nezožerie vás. Dá vám nejaký trest, ale potom vás prepustí.“

            Muži urobili, ako im jazero poradilo. Chvíľu čakali. Na poludnie sa zem začala triasť a otvárala sa na mnohých miestach. Z otvorov vyšli levy, tigre a ďalšie divé zvieratá, ktoré boli okolo hradu. Z hradu vyšiel sedemhlavý had a za ním tisícky a tisícky ďalších zvierat. Had sa kĺzal po šatách, ktoré boli pred ním rozprestreté. Prišiel k jazeru a spýtal sa ho, že kto tými mäkkými vecami pokryl cestu. Jazero mu odpovedalo, že to urobili ľudia, ktorí mu prišli vzdať hold. Hadí kráľ prikázal, aby boli pred neho predvedení. Pokorne prišli na kolenách a niekoľkými slovami mu porozprávali svoj príbeh. Potom k nim prehovoril mocným a hrozným hlasom: „Pretože ste sa odvážili sem prísť, uložím vám trest. Každý rok mi musíte doniesť spomedzi vašich ľudí dvanásť chlapcov a dvanásť dievčat, aby som ich prehltol. Ak tak neurobíte, zničím celý váš národ.“

            Potom požiadal jedno zo svojich zvierat, aby im ukázalo cestu von zo záhrady, a prepustil ich. Opustili ostrov a vrátili sa naspäť do svojej vlastnej krajiny. Tam vyrozprávali všetky svoje zážitky. Čoskoro prišiel čas, keď hadí kráľ šeliem očakával, že k nemu pošlú chlapcov a dievčatá. Preto kráľ vydal vyhlásenie, v ktorom vyzýval, aby sa prihlásilo dvanásť mladých chlapcov a dvanásť dievčat na obetovanie za záchranu svojej krajiny. A hneď veľa mladých ľudí, oveľa viacej než dosť, sa ponáhľalo, aby tak urobilo. Bola postavená nová loď s čiernymi plachtami. Nalodili sa na ňu chlapci a dievčatá, ktorí boli určení pre hadieho kráľa šeliem. A tak sa vydali do jeho krajiny. Keď tam prišli, neboli tam ani levy, ani pramene netiekli a ani jazero nerozprávalo. Čakali teda a neprešlo veľa času, keď sa zem hrozivo zatriasla. Sedemhlavý had prišiel bez sprievodu svojich šeliem. Uvidel svoju korisť a na jeden hlt ich všetkých prehltol. Potom sa posádka lode vrátila domov. To isté sa dialo každý rok, až ubehlo medzitým mnoho rokov.

            Kráľ tejto nešťastnej krajiny starol a kráľovná nemala deti. Jedného dňa sedela pri okne a horko plakala, lebo bola bezdetná a vedela, že po kráľovej smrti kráľovská koruna bude patriť niekomu cudziemu. Zrazu sa pred ňou objavila malá stará žena. Držala v ruke jablko a povedala: „Prečo plačeš, moja kráľovná, a čo ťa robí takou nešťastnou?“

            „Bohužiaľ, dobrá stará matka,“ odpovedala kráľovná, „nie som šťastná, lebo nemám deti.“

            „To ťa trápi?“ povedala stará žena. „Vypočuj si ma. Som mníškou z Kláštora priadok. Moja matka, keď zomierala, mi zanechala toto jablko so slovami, že ktokoľvek ho zje, bude mať dieťa.“

            Kráľovná dala starej žene peniaze a kúpila od nej to jablko. Olúpala ho a zjedla. Šupu z neho vyhodila von oknom. I stalo sa, že tú šupu zjedla kobyla, ktorá sa tam pásla na dvore. Po čase sa kráľovnej narodil malý syn a kobyla mala tiež žriebä – samca. Chlapec a žriebä vyrastali spolu a mali sa navzájom radi ako bratia. Časom kráľ a kráľovná zomreli. Ich syn zostal sám. Teraz mal devätnásť rokov. Vedel sa zhovárať so svojím koňom. Jedného dňa mu ten povedal: „Počúvaj ma. Pretože ťa mám veľmi rád a želám dobro tebe aj krajine, ti musím povedať, že ak budete každý rok posielať dvanásť chlapcov a dvanásť dievčat hadiemu kráľovi, tvoja krajina bude veľmi skoro zruinovaná. Vysadni mi na chrbát. Vezmem ťa k žene, ktorá ti poradí, ako máš zabiť sedemhlavého hada.“

            Mládenec teda nasadol na koňa. Ten ho odniesol k jednej hore, v ktorej bola veľká podzemná jaskyňa. V jaskyni našli sedieť jednu starú ženu a priasť. Bo to kláštor mníšok a stará žena bola abatyša – predstavená kláštora. Všetky trávili čas pradením. Preto sa kláštor volal Kláštor priadok. Všade vedľa stien boli do kameňa vyrezané postele, na ktorých spali mníšky. Uprostred horel oheň. Povinnosťou mníšok bolo striedavo dávať pozor na oheň, aby nevyhasol. Ak sa to niektorej mníške stalo, ostatné ju zabili.

            Akonáhle kráľov syn uvidel starú abatyšu, vrhol sa na kolená a prosil ju, aby mu povedala, ako má zabiť sedemhlavého hada.

            Nakázala mu vstať a objala ho, hovoriac: „Vieš, môj synu, že ja som poslala mníšku k tvojej matke a pomohla jej, aby si sa narodil aj ty aj kôň. S jeho pomocou budeš schopný oslobodiť svet od tej hroznej príšery. Poviem ti, čo máš urobiť. Nalož na svojho koňa bavlnu a choď tajnou chodbou, ktorú ti ukážem. Je ukrytá pred divými zverami a vedie do hadovho paláca. Na jej konci nájdeš hada spať na posteli, okolo ktorej visia zvončeky. Nad jeho posteľou uvidíš zavesený meč. Len týmto mečom je možné hada zabiť, pretože aj keď sa jeho čepeľ rozbije, nová znovu narastie na každú hlavu, ktorú monštrum má. Takto budeš môcť odťať všetkých sedem hláv. Na to, aby si oklamal hadieho kráľa, musíš veľmi jemne vkĺznuť do jeho spálne a upchať všetky zvončeky, ktoré má okolo postele, bavlnou. Potom jemne uchop meč a bodni hadieho kráľa do chvosta. Toto ho prinúti zobudiť sa. Ak ťa zbadá, tak sa ťa zmocní. Musíš však rýchlo odrezať jeho prvú hlavu a potom počkať, kým sa objaví ďalšia. Tú tiež odrež. A tak pokračuj, až pokým mu neodrežeš všetkých jeho sedem hláv.“

            Stará abatyša dala princovi požehnanie a on sa vybral na svoje dobrodružstvo. Prišiel k hadovi tajným priechodom, ktorý mu ukázala. Pozorne splnil všetky príkazy, ktoré mu povedala, a úspešne sa mu podarilo zabiť monštrum. Hneď ako sa divé šelmy dozvedeli, že hadí kráľ je mŕtvy, ponáhľali sa na hrad, ale mládenec naskočil na svojho koňa a veľmi rýchlo bol z ich dosahu. Prenasledovali ho čo najrýchlejšie, ako vedeli, ale bolo pre nich nemožné ho dobehnúť. Tak sa dostal bezpečne až domov. Podarilo sa mu oslobodiť krajinu od toho hrozného útlaku a priniesol všetkým radosť a šťastie bez teroru hadieho kráľa.

            @[Grécke rozprávky, Schmidt, Andrew Lang, Robert Hodosi]