4*29.(142.) Dcéra Kráľovnej kvetov **(1,6k)

Jedného dňa jeden mladý princ cválal na svojom koni po lúke, ktorá sa rozprestierala niekoľko míľ pred ním. Napokon prišiel k otvorenej hlbokej priekope. Pomaly otočil koňa, aby sa jej vyhol. Keď vtom počul niekoho volať z priekopy. Zosadol zo svojho koňa a vykročil smerom, odkiaľ sa ozýval hlas. Ku svojmu prekvapeniu tam našiel jednu starú ženu. Prosila ho, aby jej pomohol z priekopy. Princ sa zohol a zodvihol ju z jej živého hrobu. Spýtal sa jej zároveň, že ako sa jej podarilo tam dostať.

            „Syn môj,“ odpovedala stará žena, „ja som veľmi chudobná žena. Skoro po polnoci som sa vybrala do susedného mesta, aby som tam nasledujúce ráno predala svoje vajíčka na trhu. Avšak v tme som zišla z cesty, stratila som sa a spadla do tejto hlbokej priekopy. Tu by som bola zostala už navždy, keby nebolo tvojej láskavej pomoci.“

            Vtedy jej princ povedal: „Sotva vládzeš chodiť. Vysadím ťa na môjho koňa a odvediem domov. Kde bývaš?“

            „Tamto hľa, na okraji lesa v malej chatrči, ktorú vidíš v diaľke pred sebou,“ odpovedala stará žena.

            Princ ju vydvihol na svojho koňa a čoskoro sa dostali k jej chatrči. Tam stará žena zosadla. Otočila sa k princovi a povedala mu: „Len počkaj chvíľu. Niečo ti dám.“ Zmizla vo svojej chatke, ale veľmi skoro sa vrátila a povedala mu: „Ty si mocný princ, ale zároveň máš aj láskavé srdce, ktoré si zaslúži, aby bolo odmenené. Chcel by si mať za manželku najkrajšiu ženu na svete?“

            „Samozrejme že chcel,“ odpovedal princ.

            Tak stará žena pokračovala: „Najkrajšia žena na celom svete je dcéra Kráľovnej kvetov, ktorú uniesol drak. Ak sa chceš s ňou zosobášiť, musíš ju najskôr vyslobodiť. Dám ti malý zvonček, ktorý ti s tým pomôže. Ak ním zazvoníš raz, objaví sa pred tebou Kráľ orlov. Ak ním zazvoníš dvakrát, Kráľ líšok sa objaví pred tebou. A ak ním zazvoníš trikrát, Kráľ rýb sa objaví pred tebou. Títo ti pomôžu, keď budeš v nejakých ťažkostiach. Teraz ti želám zbohom a nech ti nebo pomáha v tvojej úlohe.“ Potom mu podala malý zvonček a celá chatka spolu s ňou náhle zmizla, akoby sa prepadli pod zem.

            Vtedy si princ uvedomil, že sa rozprával s dobrou vílou. Vložil si opatrne malý zvonček do svojho vrecka a odcválal domov. Povedal svojmu otcovi, že má v úmysle oslobodiť dcéru Kráľovnej kvetov a že je rozhodnutý sa vydať nasledujúci deň na cestu a vyhľadať túto devu.

            Tak nasledujúce ráno princ vysadol na svojho skvelého koňa a opustil svoj domov. Celý rok putoval po šírom svete. Jeho kôň zomrel od vyčerpania. On sám trpel núdzou a biedou, ale nikde nenašiel ani stopy po žene, ktorú hľadal. Napokon prišiel k jednej chatke, pred ktorou sedel veľmi starý muž. Princ sa ho spýtal: „Nevieš náhodou, kde žije drak, ktorý drží v zajatí dcéru Kráľovnej kvetov?“

            „Nie, neviem,“ odpovedal starý muž. „Ale ak pôjdeš rovno ďalej po tejto ceste jeden celý rok, prídeš k malej chatke, kde býva môj otec. Možnože ti on bude vedieť povedať, kde to je.“

            Princ sa mu poďakoval za informáciu a pokračoval vo svojej ceste po celý dlhý rok. Na konci cesty našiel malú chatku, kde našiel veľmi starého muža. Spýtal sa ho tú istú otázku a starý muž mu odpovedal: „Nie, neviem, kde žije drak. Ale ak pôjdeš ďalej touto druhou cestou ďalší rok, prídeš k chatke, v ktorej býva môj otec. Ja viem, že ten ti to bude vedieť povedať.“

            Tak princ putoval po tej ceste ďalší rok. Napokon prišiel k chatke, kde našiel tretieho starého muža. Dal mu tú istú otázku, akú položil jeho synovi a vnukovi. Tentokrát mu starý muž odpovedal takto: „Drak žije na vrchu tejto hory. Jeden celý rok spí a ďalší rok je hore. Práve začal rok jeho spánku. Ale ak si želáš vidieť dcéru Kráľovnej kvetov, choď na druhú horu. Tam žije stará matka draka. Každú noc usporadúva bál, na ktorý pravidelne chodieva dcéra Kráľovnej kvetov.“

            Tak princ odišiel na vrch druhej hory, kde našiel zámok celý urobený zo zlata a s diamantovými oknami. Otvoril veľkú bránu vedúcu na nádvorie. Práve sa chystal vkročiť dnu, keď vtom sa pri ňom náhle objavilo sedem drakov. Spýtali sa ho, že čo chce.

            Princ odpovedal: „Toľko som počul o kráse a dobrote dračej matky, že som sa rozhodol vstúpiť do jej služby.“

            Táto lichotivá reč sa drakom zapáčila. Najstarší z nich mu teda povedal: „Nuž, môžeš ísť so mnou a ja ťa dovediem k matke drakov.“

            Vošli do hradu. Prešli dvanástimi nádhernými sálami. Všetko v nich bolo vyrobené zo zlata a diamantov. V dvanástej izbe našli matku drakov. Sedela na diamantovom tróne. Bola tou najškaredšou ženou pod slnkom a ešte k tomu mala tri hlavy. Jej výzor bol veľkým šokom pre princa, takisto i jej hlas, ktorý znel ako krákanie mnohých krkavcov. Spýtala sa ho: „Prečo si sem prišiel?“

            Princ jej hneď odpovedal: „Toľko som počul o tvojej kráse a dobrote, že som sa rozhodol vstúpiť do tvojej služby.“

            „Veľmi dobre,“ odpovedala matka drakov, „ale ak chceš vstúpiť do mojej služby, musíš najskôr odviesť moju kobylu na lúku a dávať na ňu pozor tri dni. Ak ju neprivedieš bezpečne každý večer domov, tak ťa zjeme.“

            Princ sa podujal na túto úlohu a zaviedol kobylu na lúku. Ale keď prišli na trávnaté pole, ona mu zrazu zmizla. Princ ju hľadal po okolí, ale márne. Napokon plný zúfalstva si sadol na veľký kameň a uvažoval o svojom smutnom osude. Ako tam sedel zahĺbený do svojich myšlienok, všimol si nad sebou letieť orla. Vtedy si zrazu spomenul na svoj malý zvonček. Vybral ho z vrecka a raz ním zazvonil. V momente počul vo vzduchu šušťavý zvuk a Kráľ orlov mu zletel k nohám.

            „Viem, čo chceš odo mňa,“ povedal mu vták. „Hľadáš kobylu matky drakov. Ona práve teraz cvála v oblakoch. Zhromaždím všetkých orlov a prikážem im, aby ju chytili a priviedli k tebe.“ S týmito slovami odletel preč. K večeru počul princ hlasný šušťavý zvuk vo vzduchu. Keď pozrel hore, uvidel tisícky orlov, ako pred sebou vedú kobylu. Zleteli dolu k nemu na zem a odovzdali mu kobylu. Potom ju princ odviedol domov k matke drakov, ktorá bola plná údivu, keď ho uvidela, a povedala: „Úspešne si sa dnes postaral o moju kobylu. Ako odmenu za to môžeš prísť dnes večer na môj bál.“ Zároveň mu dala plášť z medi a zaviedla ho do veľkej miestnosti, kde tancovalo spoločne niekoľko drakov a dračíc. Bola tu tiež krásna dcéra Kráľovnej kvetov. Jej šaty boli tkané z najkrajších kvetov na svete. Jej pleť bola ako ľalie a ruže. Keď s ňou princ tancoval, podarilo sa mu zašepkať jej do ucha: „Prišiel som ťa vyslobodiť!“

            Vtedy mu to krásne dievča povedalo: „Ak uspeješ a podarí sa ti priviesť kobylu naspäť i po tretíkrát, vypýtaj si od matky drakov, aby ti dala za odmenu žriebä kobyly.“

            Bál na zámku sa skončil o polnoci. Zavčasu nasledujúceho rána princ znovu priviedol kobylu matky drakov na lúku. Ale opäť mu zmizla rovno pred očami. Vtedy zobral svoj malý zvonček a zazvonil dvakrát. Behom chvíľky stál pred ním Kráľ líšok a povedal mu: „Už viem, čo chceš odo mňa. Zvolám všetky líšky sveta a nájdeme kobylu, ktorá sa ukryla v hore.“

            S týmito slovami Kráľ líšok zmizol a večer mnoho tisíc líšok priviedlo kobylu k princovi. Ten ju potom odviedol k matke drakov, od ktorej tentokrát dostal plášť zo striebra. Potom ho znovu pozvala do tanečnej sály.

            Dcéra Kráľovnej kvetov bola potešená, keď ho zase uvidela v bezpečí a v dobrom zdraví. Keď spolu tancovali mu pošepkala do ucha: „Ak sa ti podarí zajtra opäť uspieť, počkaj na mňa so žriebäťom na lúke. Po bále odletíme spolu preč.“

            Na tretí deň princ zase odviedol kobylu na lúku, ale tam mu i tentokrát zmizla rovno pred očami. Princ zobral svoj malý zvonček a trikrát naň zazvonil. Za chvíľu sa tam objavil Kráľ rýb a povedal mu: „Ja viem celkom dobre, čo chceš odo mňa. Zhromaždím všetky ryby a privedieme ti naspäť kobylu, ktorá sa ukrýva v rieke.“

            K večeru kobyla vyšla z rieky a vrátila sa k nemu. Keď ju zaviedol domov k matke drakov, tá mu povedala: „Si statočný mládenec. Urobím ťa mojím osobným služobníkom. Čo ti mám dať ako odmenu na začiatok?“

            Princ prosil o žriebä kobyly, ktoré mu matka drakov hneď dala. Navyše k tomu dostal aj plášť zo zlata, lebo sa doňho zaľúbila, pretože vychválil jej krásu.

            Večer prišiel na bál v zlatom plášti. Lenže predtým, ako zábava skončila, odišiel do stajní. Nasadol tam na žriebä a odcválal na ňom na lúku, kde očakával dcéru Kráľovnej kvetov. Po polnoci sa tam objavila jeho krásna dievčina. Posadil si ju pred seba na koňa a odleteli na koni ako vietor k obydliu Kráľovnej kvetov.

            Ale draky si všimli, že utiekli, a zobudili svojho brata z ročného spánku. Keď počul, čo sa stalo, popadol ho zúrivý hnev a bol rozhodnutý obliehať palác Kráľovnej kvetov. Avšak kráľovná nechala okolo jej paláca vyrásť hustý les z kvetov, ktorý siahal vysoko do neba. Nikto cezeň nevedel prejsť.

            Keď Kráľovná kvetov počula, že sa jej dcéra chce zosobášiť s princom, povedala mu: „Rada budem súhlasiť so sobášom, ale moja dcéra môže zostať s tebou len cez leto. V zime, keď sú všetky rastliny mŕtve a pokryté snehom, musí prísť bývať ku mne do podzemného paláca.“ Princ s tým súhlasil a zaviedol svoju krásnu nevestu domov, kde sa konala svadba s veľkou okázalosťou a veľkoleposťou. Mladý pár žil spolu šťastne, až dokedy neprišla zima. Vtedy dcéra Kráľovnej kvetov od neho odišla ku svojej matke. V lete sa vrátila ku svojmu manželovi a ich spoločný život plný radosti a šťastia pokračoval ďalej. Trvalo to, až dokedy neprišla zima. Vtedy dcéra Kráľovnej kvetov opäť odišla ku svojej matke. Toto prichádzanie a odchádzanie pokračovalo celý jej život. Napriek tomu vždy boli spolu šťastní a stále sa ľúbili.

            @[Rozprávky z Bukoviny, Von Wliolocki, Andrew Lang, Robert Hodosi]