4*39/152* Princezná na hrášku **(0,3k)

Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno žil raz jeden princ, ktorý sa chcel zosobášiť s princeznou, ale musela to byť skutočná princezná. Tak cestoval po svete, aby takú našiel. Našiel mnoho princezien, ale nevedel, ako má rozlíšiť, či sú to skutočné princezné. U každej z nich našiel nejakú chybu. Na každej z nich mu niečo vadilo, čo dokazovalo, že ešte nenašiel skutočnú princeznú. Tak sa vrátil domov vo veľmi zlej nálade, lebo skutočne chcel za manželku len skutočnú princeznú. Jedného dňa v noci, keď bola veľká búrka. Blýskalo sa a hrmelo. Padal taký hustý dážď, že bolo vidno iba na malú vzdialenosť. Bolo to priam desivé počasie. Zrazu začuli, ako niekto klope na bránu paláca. Starý kráľ išiel otvoriť.

            Za bránou stála princezná. Od dažďa bola celá do nitky premoknutá. Búrka ju celú zmáčala až na kosť. Voda jej tiekla po vlasoch a šatách až do topánok a odtiaľ von. Ako tam stála, povedala, že je skutočná princezná.

            „Nuž, to čoskoro zistíme!“ pomyslela si stará kráľovná, ale nepovedala nič. Vošla do spálne. Dala dole posteľné plachty. Potom dala na spodok postele malý hrášok. Naň položila dvadsať matracov a na vrch dvadsať prešívaných páperových prikrývok. Toto bola posteľ, v ktorej mala princezná spať.

            Nasledujúce ráno sa jej spýtali, ako sa jej spalo.

            „Ó, veľmi zle!“ povedala princezná. „Sotva sa mi podarilo zavrieť oči počas celej noci! Som si istá, že niečo tvrdé bolo v posteli. Vôbec som nemohla zaspať. Moje telo je samá modrina. Bola to strašná noc!“

            Teraz už vedeli, že ona je skutočnou princeznou, pretože cítila hrášok cez dvadsať matracov a dvadsať prešívaných páperových prikrývok.

            Nikto iný nemohol byť taký citlivý, len skutočná princezná.

            Tak sa s ňou princ zosobášil. Už vedel, že získal skutočnú princeznú. Hrášok uložili do Kráľovského múzea. Tam leží až doteraz, ak ho nikto neukradol. A toto je skutočný príbeh.

            [@Andrew Lang, Robert Hodosi]