5*02*/163* Oklamaný drak **(1,2k)

Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno žil muž, ktorý mal dvoch synov. Lenže oni spolu medzi sebou vôbec dobre nevychádzali. Mladší bol oveľa rúčejší než starší, ktorý naňho veľmi žiarlil. Keď dorástli ich vzťah sa ešte zhoršil. Napokon jedného dňa, keď prechádzali cez les, starší mládenec uchopil mladšieho a priviazal ho o strom. Potom odišiel domov, dúfajúc, že mladší mládenec zomrie od hladu.

            No stalo sa, že okolo toho stromu prechádzal starý hrbatý pastier so svojim stádom. Keď tam uvidel väzňa, zastavil a spýtal sa ho: „Povedz mi, syn môj, prečo si priviazaný k tomu stromu?“

            „Pretože som mal veľmi dokrívaný chrbát,“ odpovedal mladý muž. „Ale už ma to vyliečilo a teraz mám chrbát taký rovný, ako sa len dá predstaviť.“

            „Chcel by som, aby si ma priviazal k tomu stromu,“ zvolal pastier. „Nech sa môj chrbát tiež vyrovná.“

            „S najväčším potešením v mojom živote,“ odpovedal mládenec. „Keď uvoľníš toto lano, priviažem ťa sem tak pevne, ako len budem môcť.“

            Za chvíľu tak aj urobili. Potom mladý muž vzal so sebou jeho ovce a ich skutočného pastiera nechal tam ľutovať svoju pochabosť. Ani nezašiel veľmi ďaleko a stretol jedného mládenca, ktorý pásol kone, a druhého, ktorý pásol dobytok. Presvedčil ich, aby išli s ním a hľadali vo svete dobrodružstvo.

            Urobil ľuďom rôzne šibalstvá a za svoje kúsky bol niektorými ľuďmi oslavovaný, dokonca až taký slávny, že sa to dostalo do uší samotného kráľa. Jeho Veličenstvo bolo zvedavé na muža, ktorý dokázal dobehnúť svojimi podvodmi každého. Tak tento kráľ nariadil svojim strážcom, aby ho chytili a predviedli pred neho.

            Keď mladý muž stál pred kráľom, ten sa mu prihovoril a povedal mu: „Za tvoje darebáctva a žartíky, ktorými si podviedol viacerých ľudí, by si mal podľa zákona prísť o život. Ale pod jednou podmienkou ušetrím tvoj život. Musíš mi priniesť lietajúceho koňa, ktorý patrí veľkému drakovi. Ak v tom zlyháš, budeš rozsekaný na márne kúsky.“

            „Ak je to všetko,“ povedal mládenec, „čoskoro Vám ho privediem.“

            Vyšiel von a namieril si to rovno do stajne, kde bol lietajúci kôň priviazaný. Natiahol svoju ruku a opatrne ho chytil za uzdu. Keď vtom zrazu kôň začal erdžať tak hlasno, ako len vedel. Izba, v ktorej spal drak, bola rovno nad stajňou. Hlasné erdžanie ho zobudilo a zakričal na koňa: „Čo sa ti stalo, poklad môj? Poranil si sa?“ Chvíľu bolo ticho. Medzitým sa mladý muž pokúsil uvoľniť koňa od povrazu, ale ten druhýkrát zaerdžal tak hlasno, že sa drak úplne prebudil a znovu zakričal na koňa, že prečo robí taký hluk. Keď sa to zopakovalo po tretíkrát, drak stratil svoju rovnováhu a zišiel dolu do stajne, zobral bič a koňa strašne zmlátil. Kôň sa nato veľmi urazil a nahneval. Tak keď mladý muž natiahol svoju ruku, aby koňa odviazal, už viacej neprotestoval, ale sa pokojne nechal odviesť preč. Keď boli vonku mimo stajne, mladý muž vyskočil koňovi na chrbát a cválal na ňom preč, kričiac ponad svoje plece: „Ahoj! Drak! Ahoj! Ak sa ťa niekto opýta, že čo sa stalo s tvojím koňom, tak povedz, že som ti ho zobral!“

            Ale kráľ povedal: „Priviesť lietajúceho koňa sa ti podarilo celkom dobre. Ale ja chcem od teba ešte niečo. Musíš mi teraz priniesť prikrývku s malými zvončekmi, ktorá je na drakovej posteli. Inak ťa dám rozsekať na márne kúsky.“

            „To je všetko?“ odpovedal mládenec. „To sa dá ľahko urobiť.“

            Keď nadišla noc, prišiel k domu, kde býval drak. Vyštveral sa na strechu. Otvoril na nej malé okno a pomocou reťaze, na ktorej zvykla visieť kanvica, sa hákom snažil zachytiť posteľnú prikrývku a vytiahnuť ju hore. Ale malé zvončeky začali zvoniť. Drak sa zobudil a povedal svojej manželke: „Žena moja, stiahla si na seba celú posteľnú prikrývku!“ a prikrývku si pritiahol na seba. Ako tak urobil, stiahol dolu do izby za reťaz i mládenca. Drak naňho hneď vyskočil a zviazal ho pevne lanom. Ako uväzoval posledný uzol, povedal: „Zajtra, keď pôjdem do kostola, žena moja, musíš zostať doma a uvariť ho. Keď sa vrátim z kostola, tak ho spoločne zjeme.“

            Tak nasledujúce ráno dračica zobrala mladého muža. Nabrúsila si nôž a chystala sa ho zabiť a hodiť do pece. Aby sa tam lepšie zmestil, rozviazala na ňom laná. No keď otvorila pec, mládenec nestrácal čas, postrčil ju dnu do horúcej pece a zavrel za ňou dvierka. Potom zobral prikrývku a odniesol ju ku kráľovi.

            Kráľ práve sedel na svojom tróne, keď sa pred ním objavil mládenec. Ten sa kráľovi hlboko poklonil a podal mu prikrývku. „To nestačí,“ povedalo Jeho Veličenstvo. „Ešte mi musíš priniesť samotného draka, lebo inak ťa dám rozsekať na márne kúsky.“

            „Aj to sa dá urobiť,“ odpovedal mládenec. „Ale musíte mi dať dva roky na prípravu. Potrebujem si nechať narásť bradu, aby ma drak nespoznal.“

            „Nech sa tak stane,“ povedal kráľ.

            Keď mládencovi narástla brada, vybral sa na cestu ku drakovi. Ako tam išiel, stretol jedného žobráka, ktorého presvedčil, aby si s ním vymenil oblečenie. Odvážne si to namieril v žobráckych šatách rovno ku drakovi.

            Svojho nepriateľa našiel pred jeho domom. Bol zamestnaný výrobou veľkej truhly. Zdvorilo sa mu prihovoril: „Dobré ráno! Moja úcta! Nemáte náhodou kúsok chleba?“

            „Musíš počkať,“ odpovedal drak, „pokým dokončím túto truhlu. Potom ti pôjdem nejaký pohľadať.“

            „Načo ti bude tá truhla, keď ju dokončíš?“ vypytoval sa žobrák.

            „To je pre toho mladého muža, ktorý mi skántril moju ženu, ukradol mi lietajúceho koňa a moju posteľnú prikrývku,“ povedal drak.

            „On si teda nezaslúži nič lepšie,“ odpovedal žobrák, „lebo to boli skutočne zlé veci, čo urobil. Avšak truhla je preňho skutočne dosť malá, pretože on je veľký muž.“

            „Mýliš sa,“ povedal drak. „Truhla je dosť veľká dokonca aj pre mňa.“

            „Nuž, ten darebák je skoro taký vysoký, ako ty,“ odpovedal žobrák. „A samozrejme, ak sa ty vieš do nej zmestiť, tak potom aj on. Ale určite by ti v nej bolo natesno.“

            „Nie, tam je veľa miesta,“ povedal drak a natlačil sa opatrne do truhly.

            No hneď ako bol drak vo vnútri, mladý muž napevno zatvoril vrchnák a zvolal: „Teraz poriadne zatlač, aby sme zistili, či bude vedieť odtiaľ ujsť.“

            Drak zatlačil tak veľmi, ako len vedel, ale vrchnák sa vôbec nepohol.

            „Je to v poriadku,“ zakričal. „Teraz môžeš vrchnák otvoriť.“

            Ale namiesto toho, mladý muž vrchnák pribil ku truhle dlhými klincami, aby držal ešte pevnejšie. Truhlu položil na vozík a doviezol ku kráľovi. Keď kráľ počul, že vo vnútri truhly je drak, bol taký vzrušený, že nedokázal vydržať ani chvíľku. Prelomil zámok a trochu nadvihol vrchnák, aby sa presvedčil, že vo vnútri je naozaj drak. Bol veľmi opatrný, aby drak nemohol vyskočiť z truhly von. Ale nanešťastie drakovi sa podarilo odtiaľ vystrčiť celú svoju hlavu. Na jedno chňapnutie sa mu prehltol kráľa, ktorý zmizol v jeho širokých červených čeľustiach. Mladý muž rýchlo pribil vrchnák na truhle, kde bol drak, ktorú zhodili do veľkej priepasti, odkiaľ sa už drak na slobodu nikdy nedostal a nikoho už potom nezjedol. Mládenec si potom zobral za manželku kráľovu dcéru, princeznú, a spoločne s ňou vládol celej krajine.

[@ Grécke a albánske rozprávky, von J.G. von Hahn, Engelmann, Andrew Lang, Robert Hodosi]