5*27*/188* Majster a žiak **(0,7k)

Kedysi dávno žil raz jeden muž, ktorý mal syna, ktorý bol veľmi bystrý. Veľmi dobre vedel čítať, a mal z toho veľké potešenie. Raz sa zobral a odišiel do sveta, aby sa u niekoho zamestnal. Ako tak kráčal pomedzi kopcami, stretol muža, ktorý sa ho spýtal, že kam ide.

            „Hľadám si prácu. Chcel by som niekomu vstúpiť do služby,“ povedal chlapec.

            „Chcel by si slúžiť pre mňa?“ spýtal sa muž.

            „Ale samozrejme! Som pripravený slúžiť hocikomu,“ povedal chlapec.

            „A vieš čítať?“ spýtal sa muž.

            „Áno, tak dobre ako kňaz,“ odpovedal chlapec.

            „Potom ťa nemôžem zamestnať,“ povedal muž. „V skutočnosti, naozaj hľadám do služby niekoho, kto nevie čítať. Jeho jedinou prácou by bolo utieranie prachu z mojich kníh.“

            Tak muž odišiel svojou cestou. Chlapec tam zostal stáť a pozeral za ním.

            „To je škoda, že som nedostal to miesto,“ pomyslel si. „Bolo to presne to, čo by ma bavilo robiť.“ Nuž sa rozhodol, že sa pokúsi ešte raz získať tú prácu. Zašiel za kopec a prevliekol si kabát vonkajškom dovnútra, aby ho ten muž tak ľahko nespoznal. Potom prebehol cez kopec, kde sa znova stretol s tým istým mužom.

            „Kamže ideš mladý chlapče?“ povedal muž, ktorý si nevšimol, že je to ten istý mládenec ako ten, ktorého stretol predtým.

            „Hľadám si prácu,“ povedal chlapec.

            „Chcel by si u mňa slúžiť?“

            „Samozrejme, že áno. Som pripravený slúžiť hocikomu,“ povedal chlapec.

            „A vieš čítať?“ spýtal sa muž.

            „Nie, nepoznám ani jedno písmeno,“ odpovedal chlapec.

            Tak muž ho teda zobral do služby. Jedinou prácou, ktorú mal robiť, bolo utieranie prachu na majstrových knihách. Ale ako tak urobil, mu stále zostávalo plno času na to, aby ich aj čítal. Keď ich všetky prečítal, bol rovnako múdry ako jeho majster, ktorý bol veľkým čarodejníkom a vedel urobiť rôzne čarodejné kúsky. Spomedzi iného sa vedel premeniť aj na rôzne zvieratá alebo akúkoľvek inú vec, ak sa mu zažiadalo.

            Keď sa naučil všetko, čo bolo v knihách, už nepovažoval za nutné zostávať v službe u čarodejníka i naďalej. Tak odtiaľ utiekol a vrátil sa domov. Čoskoro nato bol vo vedľajšej dedine trh. Chlapec povedal svojej matke, že sa naučil, ako sa zmeniť na akékoľvek zviera, aké len chce.

            „Teraz,“ povedal, „sa zmením na koňa. Otec nech ma potom zoberie na trh a predá. Ja sa znova vrátim domov úplne v poriadku.“

            Jeho matka bola vystrašená pri tomto nápade. Ale chlapec jej povedal, že sa vôbec nemusí ničoho obávať, že všetko dobre dopadne. Tak sa zmenil na skvelého koňa. Na trhu zaňho dostal jeho otec veľké množstvo peňazí. Ale potom, ako bola dohodnutá cena a vyplatené peniaze, keď sa nikto nepozeral, kôň sa rýchlo premenil späť na chlapca a odišiel domov.

            Táto správa sa rozšírila po celej krajine, ako na trhu niekto kúpil koňa, ktorý za chvíľu zmizol pre. Napokon sa to dostalo aj do uší čarodejníkovi.

            „Aha!“ pomyslel si. „Toto je určite ten chlapec, ktorý ma oklamal a utiekol odo mňa. Ale ja ešte dostanem.“

            Keď konal ďalší trh, chlapec sa znova zmenil na koňa a jeho otec ho zobral na trhovisko. Veľmi rýchlo naňho našiel kupca. Zatiaľ čo zapíjali výhodnú kúpu, čarodejník išiel okolo a zbadal toho koňa. Hneď vedel, že to nie je obyčajný kôň. Tiež vošiel dnu a kupcovi ponúkol za koňa oveľa väčšiu sumu, než zaplatil. Tak ten mu ho predal.

            Prvou vecou, ktorú chcel čarodejník urobiť bolo, že zaviedol koňa ku kováčovi, ktorý mu mal do spodnej čeľuste pribiť žeravý klinec. Keď to kôň uvidel, premenil sa na holubicu, ktorá odletela vysoko do vzduchu. Čarodejník sa hneď premenil na jastraba a letel za ňou. Holubica sa premenila na zlatý prsteň, ktorý spadol nejakému dievčaťu rovno do lona. Jastrab sa premenil na muža, prišiel k dievčine a ponúkol jej veľkú sumu peňazí za ten zlatý prsteň. Lenže ona sa s prsteňom nechcela rozlúčiť. Myslela si, že jej ten prsteň padol rovno z neba. Avšak čarodejník jej neustále ponúkal viacej a viacej peňazí. Až sa napokon prsteň vystrašil a premenil sa na zrnko jačmeňa, ktoré spadlo na zem. Muž sa premenil na sliepku, ktorá hneď začala hľadať zrno jačmeňa. To sa však premenilo na tchora, ktorý odhryzol sliepke hlavu jedným uhryznutím.

            Tak čarodejník bol už mŕtvy. Tchor sa premenil znova na mládenca, ktorý sa zosobášil s tou dievčinou. A od toho času už nečaroval.

            [@ Dánske rozprávky, Andrew Lang, Robert Hodosi]