5*34*/195* Krásna Zrenička **(1,7k)

Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno žil jen muž so svojou manželkou. Mali spolu dve deti, syna a dcéru. Manželka zomrela. Tak sa muž znova oženil. Jeho nová manželka mala jednu dcéru, ktorá bola škaredá a lenivá. Zatiaľ čo jej nevlastná dcéra bola krásna dievčina. Volala sa Zrenička. Macocha ju vôbec nemala rada a bola k nej krutá. Vždy jej dávala robiť tú najťažšiu robotu a na jedenie dostávala len veľmi málo. Zato jej vlastná dcéra sa mala veľmi dobre. Nemusela robiť ťažké domáce práce a vždy mala na sebe oblečené tie najkrajšie šaty.

            Krásna Zrenička musela tiež dávať pozor na ovce. Ale samozrejme, aby pritom nezaháľala a nemala radosť z tejto práce, musela zároveň vytrhávať vresy, keď bola na planinách. Jej macocha jej dala na jedenie, aby si zobrala so sebou, palacinky. Ale aby jej vôbec nechutili, cesto zmiešala s popolom.

            Mladá dievčina prišla na pláň a začala vytrhávať vresy zo zeme. Hneď nato spoza kopca vyskočil malý mužík s červenou čiapkou na hlave a povedal: „Kto to vytrháva strechu z môjho domčeka?“

            „Ó, to som ja, nešťastné malé dievča,“ povedala. „Moja macocha ma sem poslala, aby som vytrhávala vresy. Ak budeš ku mne dobrý, dám ti trochu z môjho jedla.“

            Malý mužík sa celkom potešil. Dievčina mu dala zo svojich palaciniek. Síce nechutnali veľmi dobre, ale keď je niekto hladný, stačí mu aj málo. Potom, ako dojedli, jej povedal: „Teraz ti splním tri želania, pretože si veľmi milá. Tie želania ti však vyberiem ja. Si veľmi krásna. Každým dňom ešte viacej opeknieš. Budeš taká krásna, že sa ti v kráse nikto na svete nevyrovná. Ďalšie želanie, ktoré som ti vybral a splním, je, že zakaždým, keď otvoríš ústa, ti z nich vypadne zlatá minca a tvoj hlas bude znieť ak tá najkrajšia hudba. Tretím želaním je to, že sa vydáš za mladého kráľa a staneš sa kráľovnou tejto krajiny. Zároveň ti dám čiapku, ktorú si musíš dobre strážiť. Keď budeš niekedy v nebezpečenstve, môže ti zachrániť život. Stačí, keď si ju nasadíš na hlavu.“

            Veľakrát sa malému mužíkovi poďakovala a večer zahnala svoje ovce domov. Dovtedy tak opeknela, že ju ľudia okolo nej sotva spoznávali. Jej macocha sa jej spýtala, že ako tak veľmi opeknela. Tak jej rozpovedala všetko, čo sa jej stalo na planinách. Že malý mužík vyšiel spoza jedného kopca a obdaril ju všetkou tou krásou. Avšak nepovedala, že sa s ním podelila o svoje jedlo.

            Macocha si pomyslela: „Keď ona môže tak veľmi opeknieť, určite by mohla opeknieť aj moja vlastná dcéra, keď pôjde na planinu.“

            Nasledujúce ráno upiekla pre svoju dcéru ten najchutnejší koláč. Pekne ju obliekla a poslala ju pásť ovce. Jej dcéra sa obávala tam ísť bez toho, aby si zobrala so sebou palicu, ktorou sa chcela obrániť, keby ju niekto napadol.

            Veľmi sa jej nechcelo vytrhávať vresy. Vôbec nemala vo zvyku robiť akúkoľvek robotu. No len čo s tým začala, spoza kopca vybehol ten istý malý mužík s červenou čiapkou a povedal: „Kto to vytrháva strechu z môjho domčeka?“

            „Čo ťa je do toho?“ povedala.

            „Nuž, ak mi dáš trochu zo svojho jedla, neurobím ti žiadne huncútstvo,“ povedal.

            „Ja ti dám niečo iné namiesto jedla,“ povedala. „Môj koláč viem zjesť aj sama. Ty dostaneš niečo iné, úder mojou palicou,“ a s tým zdvihla svoju palicu a uderila ňou mužíka po hlave.

            „Aké zlomyseľné mladé dievča ty si!“ povedal. „Ale teraz nepochodíš dobre. Splním ti tri želania, ktoré ti sám vyberiem. Po prvé, škaredá si a každým dňom budeš ešte škaredšia. Škaredšej od teba nebude na celom svete. Po druhé, zakaždým, keď otvoríš ústa, vyskočí ti z nich veľká ropucha, a tvoj hlas bude znieť ako bučanie býka. A po tretie, zomrieš strašnou smrťou.“

            Macochina dcéra prišla večer domov. Keď ju jej matka uvidela, veľmi sa nahnevala. Taká bola škaredá. Ešte horšie to bolo, keď počula jej hlas a z úst jej vyskočila ropucha.

            Povedzme si teraz niečo o jej nevlastnom synovi. On bol od svojej sestry trochu starší. Vybral sa do sveta a zamestnal sa do služby v kráľovskom paláci. Práve dostal povolenie ísť domov a mohol sa stretnúť so svojou sestrou. Keď uvidel, aká je krásna a pôvabná, bol taký spokojný a potešený, že keď prišiel naspäť do paláca, každý chcel vedieť, z čoho je taký šťastný. Povedal im, že to preto, lebo má doma veľmi krásnu sestru.

            Napokon sa to, čo povedal brat o svojej sestre, dostalo aj do uší samotného kráľa. Okrem toho sa správa o jej kráse rozšírila široko-ďaleko. Tak mládenca predvolali pred kráľa, ktorý sa ho spýtal, či je pravda to, čo sa o nej hovorí. On mu povedal, že je to úplná pravda, lebo videl jej krásu na vlastné oči. Dokonca počul i na vlastné uši, ako sladko vie spievať a aký má nádherný hlas.

            Kráľ sa tejto správe veľmi potešil a rozkázal jej bratovi, aby išiel domov a priniesol ju k nemu. V tejto záležitosti nikomu inému nedôveroval viacej. Dal mu loď a všetko ostatné, čo potreboval na plavbu. Brat sa potom začal plaviť domov po sestru. Hneď ako sa macocha dozvedela, kvôli čomu prišiel domov, pomyslela si: „Toto sa nesmie stať. Urobím všetko preto, aby som tomu zabránila. Nesmiem jej dovoliť, aby dostala takú poctu.“

            Svojej vlastnej dcére dala tie najkrajšie kráľovské šaty a na tvár masku, aby vyzerala krajšie. Potom jej prísne prikázala, aby mala masku na tvári až dovtedy, pokým kráľ nebude súhlasiť, že sa s ňou zosobáši.

            Brat sa vybral na plavbu spolu s oboma sestrami. Macocha predstierala, že jej škaredá dcéra ich chce odprevadiť na ich ceste. Ale keď vyšli na šíre more a krásna Zrenička vyšla na palubu, jej škaredá sestra, ako jej jej matka poradila, ju postrčila a ona spadla do mora. Keď sa to jej brat dozvedel, bol veľmi zarmútený. Vôbec nevedel, čo má robiť. Nemohol povedať kráľovi, čo sa stalo, lebo by mu určite neuveril. Rozhodol sa, že veci nechá tak a uvidí, ako sa vyvinú. Stalo sa presne to, čo očakával. Kráľ prijal jeho nevlastnú sestru a ihneď sa s ňou zosobášil. No hneď po prvej noci to oľutoval. Ráno bola celá izba plná ropúch. Sotva mohol stúpiť na dlážku. A keď uvidel jej skutočnú tvár, bol taký nahnevaný na brata, že ho dal uvrhnúť do jamy plnej hadov. Bol rozzúrený aj preto, že sa nemohol zbaviť škaredej darebáčky, ku ktorej bol teraz na celý život pripútaný.

            Čo sa stalo medzitým krásnej Zreničke? Keď spadla do mora, sa jej našťastie podarilo nasadiť si na hlavu čiapku, ktorú dostala od malého mužíka na planinách. Bola v ohrození života. S čiapkou na hlave sa hneď premenila na kačku. Ako kačka plávala stále za loďou. Nasledujúce ráno priplávala ku kráľovskému palácu. Cez odkvap sa jej podarilo dostať až do kuchyne. Vedľa kamenného kozuba ležal jej malý pes. Nepáčilo sa mu byť v honosných izbách so škaredou sestrou, tak spával v kuchyni. Kačka sa dotackala pri psa a povedala:

            „Dobrý večer.“

            „Ďakujem, krásna Zrenička,“ povedal pes.

            „Kde je môj brat?“

            „On je uväznený v jame s hadmi.“

            „Kde je moja zlomyseľná sestra?“

            „Ona je s urodzeným kráľom.“

            „Ach beda! Som tu dnes večer a ešte dvakrát večer sem prídem. Potom sa už nikdy nevrátim.“

            Keď to povedala, odtackala sa znova preč. Niekoľko slúžok si vypočulo celý rozhovor. Boli veľmi prekvapené. Pomysleli si, že by bolo dobré nasledujúci večer kačku chytiť a pozrieť sa na celú vec bližšie. Počuli aj to, že sa tam ešte vráti.

            Nasledujúci večer sa tam objavila znova. Veľa služobníctva sa prišlo na ňu pozrieť. Pritackala sa cez odkvap až ku kamennému kozubu, kde ležal pes.

            „Dobrý večer,“ povedala.

            „Ďakujem, krásna Zrenička,“ povedal pes.

            „Kde je môj brat?“

            „On je uväznený v jame s hadmi.“

            „Kde je moja zlomyseľná sestra?“

            „Ona je s urodzeným kráľom.“

            „Ach beda! Som tu dnes večer. Ešte raz večer sem prídem a potom sa sem už nikdy nevrátim.“

            Ako to povedala, prešmykla sa dolu odkvapom. Nikto ju nestihol chytiť. Ale kráľovský kuchár si pomyslel: „Však uvidíme, či ťa zajtra večer nechytím.“

            Na tretí večer sa tam kačka pritackala znovu cez odkvap. Prišla ku kamennému kozubu, kde ležal pes.

            „Dobrý večer,“ povedala.

            „Ďakujem, krásna Zrenička,“ povedal pes.

            „Kde je môj brat?“

            „On je uväznený v jame s hadmi.“

            „Kde je moja zlomyseľná sestra?“

            „Ona je s urodzeným kráľom.“

            „Ach beda! Už sa sem nikdy nevrátim.“

            S týmito slovami vykĺzla z kuchyne dolu odkvapom. No medzitým kuchár prišiel na druhý koniec odkvapu so sieťkou, ktorú na ňu hodil, ako odchádzala. Podarilo sa mu ju chytiť. Prišiel s ňou medzi ostatných. Bola to tá najkrajšia kačka, akú kedy videli. Mala na sebe toľko veľa zlatých pier, že všetci priam žasli. Nikto však nevedel, čo s ňou majú robiť. No počuli ju rozprávať, tak si mysleli, že je veľmi nezvyčajná, a dobre sa o ňu postarali.

            Práve v tom čase jej brat v jame plnej hadov mal sen, že jeho vlastná sestra v podobe kačky priplávala do kráľovho paláca a že nemôže získať späť svoju podobu, pokým sa jej neodreže kúsok zo zobáka. Tento sen povedal svojmu dozorcovi. Tak sa o tom dozvedel aj kráľ. Dal ho vybrať z jamy plnej hadov a priviesť pred seba. Potom sa ho kráľ spýtal, že či dokáže predviesť pred neho svoju sestru takú krásnu, ako ju predtým opísal. Brat povedal, že by to vedel, len potrebuje k tomu tú kačku z kuchyne a nôž.

            Keď mu oboje priniesli, povedal: „Rozmýšľam nad tým, ako by si vyzerala, kebyže ti odrežem kúsok zo zobáka.“ S týmito slovami jej odrezal koniec zobáka. Hneď nato ju začul hovoriť: „Ó nie, to bola moja čiapka, ktorá ma mala ochrániť.“

            Behom chvíľky sa kačka premenila na krásnu Zreničku, ktorá stála vedľa neho. Bola taká krásna a pôvabná, ako ju videl, keď bol doma. Povedal, že toto je jeho vlastná sestra a že jeho zlomyseľná nevlastná sestra ju hodila cez palubu do vody v nádeji, že sa utopí. Škaredú macochinu dcéru vložili do suda, ktorý bol celý obitý klincami a nechali vláčiť po meste šiestimi divokými koňmi, až dokedy nebolo po nej.

            Kráľ sa krásnej Zreničke veľmi potešil a okamžite z nej spravil kráľovnú, zatiaľ čo z jej brata urobil prvého ministra.

            [@ Dánske rozprávky, Andrew Lang, Robert Hodosi]