6*05*/207* Jano a draky **(1,3k)

Kedysi dávno žil jeden muž, ktorý sa vyhýbal svetu. Žil v divočine. Vlastnil len čriedu oviec, z ktorých predával mlieko a vlnu. Takto si zaobstarával svoj každodenný chlieb. Tiež vyrábal drevené lyžice a predával ich. Mal manželku a jednu dcéru. Po dlhom čase mal so svojou manželkou druhé dieťa. Večer, keď sa malo narodiť, išiel do najbližšej dediny zavolať pôrodnú babu. Cestou domov stretol mnícha, ktorý ho prosil o nocľah. Tento muž ho ochotne vzal so sebou domov. Nablízku nebol nikto, kto by bol dieťa pokrstil. Tak muž požiadal mnícha, aby mu dieťa pokrstil. Dali mu meno Jano.

            Za niekoľko rokov Janovi rodičia zomreli. On a jeho sestra boli ponechaní vo svete úplne osamote. Veľmi sa im nedarilo. Tak sa rozhodli, že sa vyberú do sveta hľadať svoje šťastie. Ako sa balili na cestu, sestra našla v chatke nôž, ktorý tam nechal mních pre svoje krstňa. Dala ho bratovi.

            Potom sa vydali na cestu. Zobrali so sebou tri ovce, ktoré im z čriedy zostali. Po troch dňoch stretli muža, ktorý mal troch psov. Navrhol im, aby si zvieratá vymenili. Bratovi a sestre sa výmena zapáčila. Zvieratá si vymenili a išli svojou cestou.

            Po nejakom čase, Jano a jeho sestra prišli k veľkému zámku, v ktorom bývalo štyridsať drakov. Keď sa dozvedeli, že prišiel Jano, utiekli až štyridsať siah do podzemia.

            Tak Jano našiel zámok opustený. So svojou sestrou sa tam ubytoval a každý deň chodil poľovať so zbraňami, ktoré draky nechali na zámku.

            Jedného dňa, keď bol na poľovačke, jeden z drakov prišiel hore na zámok zobrať zásoby. Vôbec nevedel, že je niekto na zámku. Keď zbadal Janovu sestru, tak sa vystrašil. Ale ona mu povedala, aby sa nebál. Po istom čase sa do seba zaľúbili. Zakaždým, keď Jano odišiel poľovať, jeho sestra zavolala draka hore. Keďže sa veľmi ľúbili, zosobášili sa. Jano o tom vôbec nič nevedel. Keď to sestra oľutovala, už bolo neskoro. Veľmi sa obávala, že keď to Jano zistí, že sa nahnevá.

            Jedného dňa k nej prišiel drak a povedal: „Musíš predstierať, že si chorá. Keď sa ťa opýta, že čo ťa trápi a čo chceš, odpovedz: „Čerešne.“ Keď bude chcieť vedieť, že kde ich môže nájsť, odpovedz: „Nejaké sú v záhrade na jeden deň cesty odtiaľto.“ Potom tvoj brat tam pôjde a už sa nikdy nevráti. Pretože tam bývajú moji traja bratia, ktorí sa oňho už postarajú.“

            Sestra urobila, ako jej drak poradil, a nasledujúci deň sa Jano vybral za čerešňami. Pritom vzal so sebou aj svojich troch psov. Keď prišiel do záhrady, kde rástli čerešne, napil sa z potoka, ktorý tam pramenil. Okamžite nato zaspal hlbokým spánkom. Draky prišli k nemu a chceli ho zjesť. Ale psy po nich skočili a roztrhali ich na drobné kúsky. Svojimi labkami vyškriabali hrob a drakov doňho zahrabali, aby Jano nevidel ich mŕtvoly. Keď sa Jano zobudil, uvidel svojich psov celých od krvi. Myslel si, že chytili niekde nejaké divé zviera a veľmi sa nahneval, že jemu z neho nič nenechali. Natrhal čerešne a vrátil sa ku svojej sestre.

            Keď sa drak dozvedel, že sa Jano vrátil, utiekol štyridsať siah do podzemia. Jeho sestra zjedla čerešne a povedala, že už jej je dobre.

            Nasledujúci deň, keď bol Jano poľovať, drak prišiel na zámok a poradil sestre, aby predstierala, že je znova chorá. Keď sa jej brat opýta, že čo by chcela, má mu povedať, že „Slivky.“ Keď bude chcieť vedieť, že kde rastú, tak mu má odpovedať, že v záhrade vzdialenej na dva dni cesty. Tam bývajú drakovi šiesti bratia, z ktorých každý z nich má dve hlavy a ktorí určite Jana zničia.

            Sestra urobila, ako jej drak poradil. Nasledujúci deň sa Jano vybral znova preč. Jeho tri psy ho sprevádzali. Keď prišiel do záhrady, chcel si trochu odpočinúť. Ľahol si na zem a tvrdo zaspal. Najskôr prišli k nemu tri dvojhlavé draky, ktoré psy roztrhali na kusy. Potom sa tam objavili ďalšie tri draky s dvoma hlavami, ktoré psy takisto roztrhali. Potom labkami vyhrabali hrob, do ktorého zahrabali mŕtvych drakov, aby ich ich pán neuvidel. Keď sa Jano zobudil, zase zbadal svoje psy celé od krvi. Myslel si, tak ako predtým, že chytili nejakú divú zver. Nahneval sa, že jemu nič nenechali. Naoberal slivky a priniesol ich naspäť ku svojej sestre. Keď ich ona zjedla, vyhlásila, že jej je už lepšie. Keď sa drak dopočul, že sa Jano vrátil, znova utiekol štyridsať siah do podzemia.

            Nasledujúci deň, keď bol Jano poľovať, drak prišiel za sestrou a poradil jej, aby zase predstierala, že je chorá a že si má vypýtať od brata hrušky, ktoré rastú tri dni cesty od zámku. Z tejto výpravy sa Jano určite nevráti, lebo tam bývajú deviati drakovi bratia, z ktorých každý má tri hlavy.

            Sestra urobila, ako jej povedal. A nasledujúci deň sa Jano so svojimi psami vybral na hrušky. Keď prišiel do tej záhrady, ľahol si, aby si odpočinul, a čoskoro zaspal. Najskôr prišli tri draky a chceli ho zožrať. Ale psy ich roztrhali. Potom prišlo šesť ďalších drakov, ktoré veľmi dlho bojovali so psami. Hluk tohto boja zobudil Jana, ktorému sa podarilo drakov skántriť. Napokon sa teda dozvedel, prečo jeho psy boli celé od krvi.

            Potom oslobodil všetkých, ktorých draky uväznili. Medzi nimi aj kráľovu dcéru. Z vďačnosti mu sľúbila svoju ruku, ale on ju odmietol, vraviac: „Za láskavosť, ktorú som ti urobil, poskytni na tomto zámku prístrešok všetkým slepým a chromým, ktorí pôjdu touto cestou.“ Princezná mu sľúbila, že tak urobí, a pred jeho odchodom mu dala prsteň.

            Tak Jano nazbieral hrušky a vzal ich ku svojej sestre. Keď ich zjedla, vyhlásila, že jej je lepšie. Keď sa však drak dozvedel, že Jano unikol smrti po tretíkrát a vyviazol z toho bezpečne a v zdraví, od strachu utiekol zase štyridsať siah pod zámok. Nasledujúci deň, keď bol Jano poľovať, prišiel drak na zámok a povedal sestre: „Teraz sme už naozaj obaja stratení. Musíš zistiť od neho, v čom spočíva jeho sila. Potom sa nám podarí zbaviť sa ho.“

            Keď sa Jano vrátil z poľovačky a večer si sadol pri oheň vedľa svojej sestry, prosila ho, aby jej povedal, v čom spočíva jeho sila. On jej odpovedal: „Moja sila sa nachádza v týchto dvoch prstoch. Ak sú spolu zviazané, potom moja sila zmizne.“

            „To neuverím,“ povedala sestra, „pokiaľ to sama neuvidím.“

            Vtedy ju nechal zviazať mu spolu dva prsty a okamžite bol úplne bezmocný. Potom zavolala draka, ktorý mu vyškriabal oči a dal ich jeho psom. Napokon ho zhodil do hlbokej, vyschnutej studne.

            I stalo sa, že išli okolo nejakí cestovatelia. Chceli sa napiť vody zo studne. Začuli Jana, ako stoná. Keď prišli bližšie, spýtali sa, že kde je. On zavolal zo studne, aby ho vytiahli, pretože je len nešťastný, obyčajný muž.

            Cestovatelia mu zhodili lano a vytiahli ho na denné svetlo. Až vtedy si uvedomil, že je slepý, a poprosil cestovateľov, aby ho zaviedli do krajiny kráľa, ktorého dcéru zachránil. Že im bohato za ich starosti zaplatí.

            Keď ho tam priviedli, požiadal strážcov pri bráne, aby k nemu prišla princezná. Ona ho však najprv nespoznala. No on jej ukázal prsteň, ktorý mu dala, až potom si naňho spomenula a vzala ho so sebou na zámok.

            Keď sa dozvedela, čo sa mu stalo, zhromaždila všetky čarodejníčky z krajiny, aby zistili, kde sú jeho oči. Napokon jedna z nich vyhlásila, že vie, kde sú jeho oči, a že mu ich vie prinavrátiť. Táto čarodejníčka odišla rovno na zámok, kde bývala jeho sestra a drak. Niečo dala psom zjesť a tie hneď vyvrátili Janove oči. Vzala ich so sebou, vložila Janovi do hlavy a vyliečila ho, takže vedel znova vidieť ako predtým.

            Potom sa Jano vrátil na zámok draka, ktorého skántril aj spolu s podlou sestrou. Vzal so sebou svojich psov a prišiel naspäť ku princeznej, s ktorou sa potom zosobášil.

            [@ Andrew Lang, Robert Hodosi]