6*09*/211* Tajomné trhanie kvetov **(1,6k)

Kedysi dávno žila raz jedna žena, ktorá mala tri dcéry. Veľmi ich milovala. Jedného dňa sa najstaršia z nich prechádzala po mokradi. Zrazu si v potoku všimla rásť klinček. Zastala, aby si mohla odtrhnúť kvetinu, ale hneď ako sa jej dotkla rukou, táto dievčina úplne zmizla. Nasledujúce ráno išla druhá sestra na lúku, aby našla svoju stratenú sestru. Ako tak prechádzala po chodníku, v ceste jej stál krásny ružový ker. Chcela si z neho odtrhnúť jednu ružu. Avšak ako sa jednej z nich dotkla, aj ona hneď zmizla. Keď sa ani jedna z dvoch sestier nevrátila, najmladšia z nich sa rozhodla, že ich pôjde hľadať na lúku. No ani ona neodolala pokušeniu a chcela si odtrhnúť jazmín. A tak zmizla aj tretia sestra. Takže ich matka zostala bez svojich dcér.

            Plakala deň i noc. Tak dlho plakala, že jej syn, ktorý bol vtedy, keď sa stratili, ešte len malý chlapec, vyrástol na vysokého mládenca.

            Keď sa dozvedel, čo sa im stalo, povedal: „Mama, daj mi požehnanie. Prehľadám celý svet, aby som ich našiel.“

            Tak sa vydal na cesty. Prešiel niekoľko míľ bez nejakého dobrodružstva. Potom zbadal na ceste troch veľkých chlapcov, ako sa bili na ceste. Zastavil a spýtal sa ich, že kvôli čomu sa bijú. Jeden z nich mu odpovedal:

            „Môj pane! Náš otec, keď zomrel, nám zanechal čižmy, kľúč a čiapku. Ktokoľvek si obuje čižmy a zaželá si, aby bol na nejakom mieste, hneď sa tam dostane. Kľúč otvorí každé dvere vo svete. A keď si niekto nasadí čiapku na hlavu, tak sa stane neviditeľný. Najstarší z nás chce všetky tieto tri veci pre seba, ale my dvaja mladší chceme o ne žrebovať.“

            „To sa dá ľahko rozhodnúť,“ povedal mládenec. „Tento kameň hodím tak ďaleko, ako budem vedieť, a kto ho ako prvý zodvihne, ten dostane všetky tri veci.“ Tak zobral kameň a odhodil ho do diaľky. Medzitým ako traja bratia za ním bežali, si náhlivo obul čižmy a povedal: „Čižmy, vezmite ma na miesto, kde nájdem svoju najstaršiu sestru.“

            Behom chvíľky sa mladý muž ocitol na strmej hore pred bránou mohutného zámku, ktorá bola zatarasená skrutkami, tyčami a železnými reťazami. Kľúčom, ktorý si nezabudol dať do vrecka, otvoril jedny dvere za druhými. Prešiel cez množstvo hál a chodieb, až tam napokon stretol krásnu a bohato odetú mladú dámu. Keď ho zbadala od prekvapenia cúvla a zvolala: „Ó, pane, ako sa Vám podarilo vojsť sem?“ Mladý muž jej odpovedal, že je jej bratom, a povedal jej, ako sa mu podarilo prejsť cez všetky tie dvere. Ona mu potom povedala, že je veľmi šťastná, až na jednu vec, že jej manžel je zakliaty, a že to sa dá prelomiť len vtedy, ako zomrie jeden nesmrteľný muž.

            Rozprávali sa spolu veľmi dlhý čas. Potom mu tá dáma povedala, že už by mal radšej odísť, lebo jej manžel sa má každú chvíľu vrátiť a možno by sa mu nepáčilo, keby ho tam našiel. No mladý muž ju uistil, že sa nemusí obávať, keďže má so sebou čiapku, ktorá ho vie urobiť neviditeľným. Tak pokračovali v rozhovore. Keď vtom sa zrazu otvorili dvere a dovnútra vletel vták. Avšak nič nezvyčajné si nevšimol. Pretože už pri prvom hluku si mládenec nasadil na hlavu čiapku. Pani priniesla veľkú zlatú misku, do ktorej vták ihneď vletel. Hneď nato z nej vyšiel rúči muž. Otočil sa ku svojej manželke a zvolal: „Som si istý, že niekto je v izbe!“ Ona sa vystrašila a vyhlásila, že je tam úplne sama. Ale jej manžel si trval na svojom. Napokon sa mu priznala a povedala mu pravdu.

            „Ak je to skutočne tvoj brat, prečo si ho ukryla?“ spýtal sa. „Som presvedčený o tom, že mi nehovoríš pravdu. Ak sa sem ešte raz vráti, tak ho zničím!“

            Vtedy si mládenec zložil svoju čiapku a ukázal sa. Keď ho manžel zbadal, všimol si, že sa dosť podobá na jeho manželku. Tak ju už viacej neupodozrieval. S radosťou objal svojho švagra. Potom vytiahol zo svojej vtáčej kože jedno pierko a povedal: „Ak budeš v nebezpečenstve a zvoláš: „Kráľ vtákov, príď mi na pomoc!“, veľmi rýchlo sa dostaneš zo svojich ťažkostí.“

            Mladý muž sa mu poďakoval a odišiel. Keď opustil zámok, povedal čižmám, aby ho vzali na miesto, kde žije jeho druhá sestra. Tak ako predtým aj teraz sa ocitol pred bránou obrovského zámku. Vo vnútri neho našiel svoju druhú sestru. Bola veľmi šťastná so svojím manželom, ktorého veľmi milovala. Lenže aj tento bol zakliaty a polovicu života musel stráviť ako ryba. Keď prišiel, jeho manželka mu predstavila svojho brata. Srdečne ho privítal a dal mu rybiu šupinu, vraviac: „Ak budeš v nebezpečenstve, zavolaj ma: „Príď mi na pomoc, kráľ rýb,“ a hneď sa ti bude dobre dariť.“

            Mladý muž sa mu poďakoval a odišiel. Keď bol za bránou, povedal čižmám, aby ho zaniesli na miesto, kde žije jeho najmladšia sestra. Čižmy ho priviedli do temnej jaskyne, do ktorej viedli železné schody. Ona tam sedela, vzlykala a plakala. A keďže celý ten čas nerobila nič iné, medzitým veľmi schudla. Keď zbadala pred sebou stáť muža, vyskočila na nohy a zvolala: „Ó, ktokoľvek si, zachráň ma a vezmi ma z tohto strašného miesta!“ Povedal jej, kto je a že videl jej sestry, ktorých šťastie bolo narušené len zakliatím ich manželov. Ona mu zase vyrozprávala svoj príbeh. Z močaristej lúky ju unieslo strašné monštrum, ktoré ju chcelo donútiť, aby sa s ním zosobášila. Pretože sa však nepodriadila jeho vôli, ju celé tie roky držalo ako väzenkyňu. Každý deň za ňou tento netvor prichádzal a prosil ju, aby súhlasila s jeho želaním. Zároveň jej vždy pripomenul, že na svoje oslobodenie nemá žiadnu nádej. Pretože on je ten najodolnejší muž na svete, ktorý nikdy nezomrie. 

            Pri týchto slovách si mládenec spomenul na dvoch zakliatych švagrov. Tak poradil svojej sestre, že aby tomu starému mužovi sľúbila, že sa zaňho vydá, ak jej povie, že prečo je nesmrteľný. Zrazu sa všetko začalo triasť, ako keby nastala víchrica. Dnu vstúpil starý muž. Hodil sa dievčine k nohám a povedal: „Si stále rozhodnutá, že sa za mňa nikdy nevydáš? Ak áno, potom tu budeš musieť sedieť a plakať až do konca sveta. Pretože ja si vždy budem želať sa s tebou zosobášiť!“

            „Nuž, zosobášim sa s tebou,“ povedala, „ak mi povieš, že prečo si nesmrteľný.“

            Vtedy starý muž vybuchol v hlasitý smiech: „Ajáj, ajáj! Rozmýšľaš nad tým, ako by si ma mohla zabiť? No na to, by si musela nájsť železnú skrinku, ktorá leží na dne oceánu a v ktorej sa nachádza biela holubica. Potom musíš nájsť vajce, ktoré holubica znesie a rozbiť ho o moju hlavu.“ Potom sa znova hlasno smial, lebo si bol istý, že sa nikto nikdy nedostane na dno mora, a keby aj, nepodarí sa mu nájsť skrinku a otvoriť ju. Keď mohol zase rozprávať, povedal: „Teraz sa musíš so mnou zosobášiť, keďže som ti povedal svoje tajomstvo.“ Ale ona ho prosila, aby svadbu odložili o tri dni. On s tým súhlasil. Odišiel preč a radoval sa zo svojho víťazstva.

            Keď sa vytratil, brat si zložil čiapku, ktorá ho robila celý ten čas neviditeľným, a povedal svojej sestre, aby nestrácala nádej. Dúfal, že ju za tri dni oslobodí. Nasadil si svoje čižmy a zaželal si byť na morskom pobreží. Hneď tam aj bol. Vytiahol rybiu šupinu a zvolal: „Príď mi na pomoc, kráľ rýb!“ a jeho švagor priplával a spýtal sa ho, že čo si želá. Mladý muž mu povedal, že čo potrebuje. Jeho švagor hneď zvolal všetky ryby pred seba. Ako posledná prišla malá sardinka, ktorá sa ospravedlnila, že ide tak neskoro, lebo si udrela svoju hlavu o železnú skrinku, ktorá leží na dne mora. Kráľ rýb rozkázal najväčším a najsilnejším rybám, aby mu priniesli tú železnú skrinku. Malú sardinku si vzali so sebou ako sprievodcu. Čoskoro sa vrátili so skrinkou na svojich chrbtoch a položili ju pred neho. Mládenec vytiahol kľúč a povedal: „Kľúč, otvor tú skrinku!“ a kľúč ju otvoril. Hoci bol pripravený chytiť holubicu, ktorá bola v nej, tej sa podarilo odletieť preč.

            Bolo zbytočné ísť za ňou. Odletela. Behom chvíľky bolo mladému mužovi ťažko na srdci. Avšak hneď si spomenul na svoje pierko. Vytiahol ho a zvolal: „Príď mi na pomoc, kráľ vtákov!“ Vtom počul náhly ruch a jeho švagor, kráľ vtákov, mu pristál na pleci a spýtal sa ho, že ako mu môže pomôcť. Mládenec mu povedal, čo sa mu stalo. Kráľ vtákov hneď rozkázal všetkým vtákom, aby prišli pred neho. V momente sa vzduch hemžil vtákmi všetkých veľkostí. Zakryli celú oblohu. Ako posledná priletela biela holubica, ktorá sa ospravedlnila, že priletela za ňou do hniezda jej stará priateľka, ktorej musela dať niečo na večeru. Kráľ vtákov prikázal vtákom, aby mladému mužovi ukázali hniezdo bielej holubice. Keď prišiel k tomu hniezdu, našiel tam ležať vajce, ktoré malo prelomiť zakliatie a všetkých ich oslobodiť. Keď ho mal bezpečne vo vrecku, povedal svojim čižmám, aby ho odniesli do jaskyne, kde ho očakávala jeho najmladšia sestra.

            To už plynul tretí deň. Práve vtedy sa mala konať svadba. Keď prišiel mládenec do jaskyne s čiapkou na svojej hlave, našiel tam netvora, ako nalieha na dievčinu, aby dodržala svoje slovo a ihneď sa zaňho vydala. Na znamenie svojho brata si sadla a pozvala starého netvora, aby si položil hlavu do jej lona. On tak urobil s veľkým potešením. A jej brat, ktorý stál za jej chrbtom, jej nepozorovane podal vajce. Ona ho vzala a rozbila ho o tú strašnú hlavu. Netvor začal hneď hlasno stonať, akoby bolo na okolí veľké zemetrasenie. Potom sa otočil nabok a zomrel.

            Ako naposledy vydýchol, manželom dvoch starších sestier sa vrátila ich ľudská podoba. Poslali po svoju svokru, ktorej smútok sa nečakane obrátil na radosť. Mali veľkú hostinu. A najmladšia dcéra bola po zvyšok svojho života veľmi bohatá, pretože v jaskyni našla množstvo bohatstva, ktoré tam pozbieral netvor, ktorý ju už viacej nestrašil.

            [@ Portugalské poviedky, Andrew Lang, Robert Hodosi]