7*15*/250*/ Dvaja vo vreci **(1,3k)

Kedysi dávno žil raz jeden muž, ktorý mal veľmi zlú manželku. Neprešiel ani jeden deň bez toho, aby ho nehrešila a nenadávala mu. Dokonca niekedy zobrala aj metlu spoza sporáka a surovo ho s ňou zmlátila. Vôbec nemal žiaden pokoj a pohodlie, a veľmi ťažko znášal, čo mu život nadelil.

            Jedného dňa, keď bola k nemu jeho manželka mimoriadne neľútostná a zbila ho, že bol celý modrý až fialový, pomaly vkročil na polia. A keďže nerád zaháľal, rozprestrel svoje siete. Po chvíli sa mu podarilo chytiť veľmi veľkého vtáka. Do svojich sietí chytil bociana, ktorý sa mu prihovoril: „Pusť ma na slobodu, a ja sa ti odvďačím.“

            Muž odpovedal: „Nie, môj milý. Vezmem ťa domov, a možno mi potom moja manželka nebude toľko nadávať.“

            Ale bocian nástojil: „Mal by si ísť radšej so mnou do môjho domu.“ Tak napokon odišli do bocianovho domu.

            Keď tam prišli, bocian zvesil zo steny vrece a povedal:

            „Dvaja von z vreca!“

            Z vreca okamžite vyskočili dvaja pekní mládenci. Priniesli dubové stoly, ktoré pokryli hodvábnymi obrusmi, a položili na ne rôzne druhy chutných jedál a osviežujúcich nápojov. Muž nikdy nejedol také dobroty, a veľmi sa tomu potešil.

            Keď sa najedol, tak mu bocian povedal: „Teraz si vezmi toto vrece a prines ho svojej manželke.“

            Muž mu srdečne poďakoval, vzal vrece a vybral sa domov. Mal pred sebou dlhú cestu. Pomaly sa začalo stmievať a už sa cítil byť unavený. Tak sa rozhodol, že si cestou domov oddýchne v dome svojej sesternice, vedľa ktorého prechádzal.

            Sesternica mala tri dcéry, ktoré rozložili na stôl lákavú večeru. Ale muž z toho nič nezjedol a svojej sesternici povedal: „Tvoja večera mi vôbec nechutí.“

            „Ó, kľudne si vyber tie najlepšie kúsky,“ povedala, ale muž iba povedal: „Odneste to preč!“ Potom vybral svoje vrece a zvolal, ako ho bocian naučil:

            „Dvaja von z vreca!“

            A z vreca vyšli dvaja pekní mládenci, ktorí rýchlo priniesli dubové stoly, pokryli ich hodvábnym obrusom, a prestreli na ne rôzne druhy chutných jedál a osviežujúcich nápojov.

            Sesternica a jej dcéry ešte nikdy predtým nevideli takú bohatú večeru. S veľkým úžasom sa tomu veľmi potešili. Ale sesternica sa potichu rozhodla, že mu to vrece ukradne. Tak zavolala svoje dcéry a povedala im: „Rýchlo choďte pripraviť kúpeľ. Som si istá, že náš milý hosť by sa chcel predtým, ako pôjde spať, okúpať.“

            Keď bol muž bezpečne v kúpeľni, povedala svojim dcéram, aby urobili presne také isté vrece, a to tak rýchlo, ako je len možné. Potom vrecia vymenila, a mužovo vrece ukryla.

            Muž si kúpeľ užíval. V noci sa mu dobre spalo. A veľmi skoro ráno sa vybral domov. Ako odchádzal od sesternice, si so sebou zobral vrece, o ktorom si myslel, že mu ho dal bocian. Celú cestu bol v takej dobrej nálade, že ako kráčal krížom cez les, si spieval a pohvizdoval. Vôbec si nevšímal vtáčence, ktoré si medzi sebou štebotali a smiali sa na ňom.

            Hneď ako uvidel svoj dom, začal z diaľky kričať: „Hej! Žena moja, poď von a privítaj ma!“

            Jeho manželka mu len zakričala: „Len poď dnu a ja ťa poriadne zmlátim kutáčom!“

            Muž vošiel do domu, zavesil vrece na stenu a ako ho naučil bocian, povedal:

            „Dvaja von z vreca!“

            Ale z vreca nevyšla ani živá duša. Znovu presne zopakoval, čo ho naučil bocian:

            „Dvaja von z vreca!“

            Ako tak rozprával, jeho žena sa veľmi nahnevala. Vôbec mu nerozumela. Tak vzala mokrú metlu a poriadne ho ňou vyšľahala. Muž sa dal na útek a ponáhľal sa na polia. Tam našiel bociana, ktorý si na poli hrdo vykračoval. Porozprával mu, čo sa mu stalo. A bocian mu povedal: „Poď so mnou do môjho domu.“ Tak išli do domu bociana.

            Hneď ako tam prišli, bocian zvesil zo steny ďalšie vrece a povedal:

            „Dvaja von z vreca!“

            A v momente vyskočili z vreca dvaja pekní mládenci. Priniesli dubové stoly, na ktoré prestreli hodvábny obrus. Potom naň položili rôzne chutné jedlá a osviežujúce nápoje.

            „Vezmi si toto vrece,“ povedal bocian.

            Muž sa mu srdečne poďakoval. Vzal so sebou vrece a odišiel. Mal dlhú cestu pred sebou. Ako tak šiel, dostal veľký hlad. Tak povedal vrecu, ako ho bocian naučil:

            „Dvaja von z vreca!“

            A z vreca okamžite vyskočili dvaja drsní chlapi s palicami. Začali ho mlátiť a kričali:

            „Nechváľ sa svojej sesternici s tým, čo máš vo vreci, lebo pochodíš ešte horšie!“

            A bili ho, až pokým muž z posledných síl nepovedal: „Dvaja do vreca!“

            Akonáhle vyslovil dané slová, obaja statní muži skočili späť do vreca.

            Muž si prehodil vrece cez plece a išiel rovno do domu sesternice. Tam si zavesil svoje vrece na klinec a povedal: „Sesternica, prosím ťa, priprav mi horúci kúpeľ.“

            Sesternica mu zohriala vodu vo vani a muž vošiel do kúpeľne. Ale ani sa neumýval, ani nekúpal. Len si tam sadol a čakal. Medzitým jeho sesternica dostala chuť na jedlo. Tak zavolala svoje dcéry. Všetky štyri si spolu sadli za stôl. A matka povedala:

            „Dvaja von z vreca!“

            Okamžite z vreca vyskočili dvaja drsní chlapi a začali svojimi palicami nemilosrdne mlátiť sesternicu. Pritom kričali: „Chamtivá ženská! Zlodejská ženská! Okamžite vráť roľníkovi jeho vrece!“ A bili ju, koľko sa do nej len zmestilo. Žena zavolala na svoju najstaršiu dcéru: „Choď povedať môjmu bratrancovi, že ma tu mlátia dvaja surovci. Už som samá modrina.“

            „Ešte som sa neokúpal,“ povedal roľník.

            A dvaja drsní chlapi ju neustále bili a kričali: „Chamtivá ženská! Zlodejská ženská! Okamžite vráť roľníkovi jeho vrece!“

            Po chvíli žena poslala za roľníkom svoju druhú dcéru a povedala jej: „Rýchlo nech mi príde na pomoc!“

            „Práve si umývam hlavu,“ povedal muž.

            Keď za ním poslala svoju najmladšiu dcéru, povedal: „Ešte som sa neosušil.“

            Napokon to už žena nevedela dlhšie vydržať, tak mu poslala do kúpeľne vrece, ktoré mu ukradla. Muž sa potešil a ako vyšiel z kúpeľne, zakričal: „Dvaja do vreca!“

            A dvaja surovci sa vrátili do vreca. Potom muž zobral obe vrecia, dobré aj zlé, a odišiel domov. Keď bol blízko svojho domu, zakričal: „Hej! Žena moja, poď ma privítať!“

            No jeho manželka naňho len zakričala: „Len poď dnu. Metlu na tvoj chrbát už mám pripravenú!“

            Muž vošiel do chatky, zavesil dobré vrece na klinec a povedal, ako ho naučil bocian: „Dvaja von z vreca!“ Okamžite z neho vyskočili dvaja pekní mládenci. Priniesli dubové stoly. Položili na ne hodvábne obrusy a prestreli chutné jedlá a osviežujúce nápoje.

            Žena jedla a pila, a svojho muža veľmi vychvaľovala.

            „Odteraz, muž môj, už ťa nebudem viacej bíjavať,“ povedala.

            Keď dojedli, muž zavesil zlé vrece na klinec, a dobré vrece odniesol do pivnice. Potom sa len tak povaľoval po dvore.

            Medzitým jeho žena vysmädla. S túžobnými očami pozrela na vrece. Napokon povedala, ako predtým urobil jej manžel:

            „Dvaja von z vreca!“

            A zaraz z vreca vyskočili dvaja surovci. Svojimi palicami ju začali mlátiť a kričali:

            „Bila si svojho manžela? Bila! Tak teraz neplač! Zmlátime ťa, až budeš celá modrá a fialová!“

            A žena kričala: „Muž môj! Muž môj! Poď sem rýchlo! Dvaja surovci ma mlátia. Za chvíľu mi všetky kosti polámu!“

            Jej manžel sa len radostne prechádzal po dvore. Smial sa a povedal: „Áno, moja milá pani, oni ťa teraz veľmi dobre zbijú.“

            A tí dvaja z vreca ju stále mlátili a dohovárali jej:

            „Teraz už vieš, aké to je, dostávať údery palicou! Chceme ti len dobre! Na budúce už na nikoho palicu nevyťahuj!“ A veselo ju mlátili ďalej.

            Napokon sa jej manžel nad ňou zľutoval a zakričal: „Dvaja do vreca!“

            Sotva vyslovil tieto slová, dvaja drsní chlapi sa vrátili do vreca.

            Od toho času, tento muž a jeho manželka žili spolu šťastne. A keď ich niekto navštívil, bolo potešenie sa na nich pozerať.

            A to je koniec príbehu.

            [@ Ruské poviedky, Andrew Lang, Robert Hodosi, Nr. 250-7/15, Two in a sack.]