7*18*/253*/ Čarovný nôž **(0,8k)

Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno žil raz jeden mladý muž, ktorý sa rozhodol, že sa zosobáši len s dievčaťom, ktoré má vo svojich žilách kráľovskú krv. Jedného dňa pozbieral všetku svoju odvahu a odišiel do paláca, aby požiadal cisára o ruku jeho dcéry. Cisár nebol veľmi potešený myšlienkou, aby mu dal za manželku svoju jedinú dcéru. Ale keďže bol veľmi zdvorilý, povedal:

            „Nuž dobre, syn môj, ak sa ti podarí získať princeznú, bude tvoja. Podmienky sú tieto. Do ôsmich dní musíš skrotiť a priviesť ku mne tri kone, ktoré ešte nemali pána. Prvý má byť čisto biely, druhý červený ako líška s čiernou hlavou, tretí čierny ako uhoľ s bielou hlavou a nohami. Okrem toho musíš priniesť ako dar cisárovnej, mojej manželke, toľko zlata, koľko tie tri kone dokážu uniesť.“

            Mladý muž so zúfalstvom počúval tieto slová. Ale s námahou cisárovi poďakoval za jeho láskavosť a odišiel z paláca. Premýšľal nad tým, ako sa mu podarí splniť úlohu, ktorú mu cisár pridelil. Našťastie preňho, cisárova dcéra začula všetko, čo povedal jej otec. Počas ich rozhovoru nakukla spoza závesu a uvidela mládenca. I pomyslela si o ňom, že je rúčejší než hocikto iný, koho kedy videla.

            Tak sa teda náhlivo vrátila do svojej vlastnej izby a napísala mu list, ktorý dala dôveryhodnej slúžke, aby mu ho odniesla. Žiadala v ňom svojho pytača, že ak si ju naozaj želá za manželku, aby skoro ráno nasledujúci deň prišiel za ňou do jej izieb a bez jej rady nič nepodnikal.

            Tú istú noc, keď jej otec spal, sa potichu vkradla do jeho izby a zo skrine, kde uchovával svoje poklady, vybrala čarovný nôž a predtým, ako išla spať, ho starostlivo ukryla na bezpečné miesto.

            Nasledujúce ráno, práve keď začalo vychádzať slnko, princeznina pestúnka priviedla mladého muža do jej apartmánu. Niekoľko minút ani jeden z nich nerozprával. Len stáli oproti sebe a radostne sa držali za ruky. Napokon obaja naraz zvolali, že sa budú ľúbiť navzájom a nič na svete okrem smrti ich už nerozdelí. Potom deva povedala:

            „Vezmi si môjho koňa a cválaj na ňom cez les smerom na západ, až pokým neprídeš k hore s troma vrcholmi. Keď sa tam dostaneš, choď chvíľu doprava a potom zaboč doľava. Ocitneš sa na slnečnej lúke, kde sa pasie mnoho koní. Z nich musíš vybrať tri, ktoré ti opísal môj otec. Ak budú plaché a nedovolia ti, aby si sa k nim priblížil, vytiahni svoj nôž a podrž ho na slnku. Slnečné lúče osvietia celú lúku. Potom sa všetky kone k tebe spoločne priblížia a nechajú sa odviesť. Vyber z nich tri, ktoré potrebuješ. Bezpečne pôjdu s tebou. Potom sa rozhliadni okolo seba. Nájdeš tam cyprusový strom, ktorého korene sú z mosadze, konáre zo striebra a listy zo zlata. Choď k nemu a svojím nožom odrež jeho korene. Pod stromom nájdeš nespočetné množstvo vriec so zlatom. Nalož z nich na kone, koľko len vládzu uniesť, a vráť sa ku môjmu otcovi. Povedz mu, že si splnil svoju úlohu a že ma požaduješ za svoju manželku.“

            Princezná mu povedala všetko, čo bolo nevyhnutné, a teraz bolo na mladom mužovi spraviť svoju časť. Zobral nôž, ukryl si ho za opasok a nasadol na svojho koňa. Potom išiel hľadať slnečnú lúku. To sa mu podarilo bez väčších ťažkostí. Kone na lúke však boli také plaché, že ako sa k nim priblížil, hneď odcválali preč. Tak vytiahol svoj nôž a podržal ho na slnku. Takmer okamžite sa tam rozhostilo také žiarivé svetlo, že celá lúka sa priam kúpala v slnečných lúčoch. Kone sa zhromaždili okolo neho. Ako vedľa nich prechádzal, každý z nich pred ním padol na kolená, aby mu vzdal česť.

            Ale on si vybral len tých troch, ktoré mu cisár opísal. Hodvábnym povrazom ich priviazal ku svojmu vlastnému koňovi. Potom sa poobzeral okolo seba. Hľadal cyprusový strom. Ten stál osamote na jednom konci lúky. Behom chvíľky bol pri ňom. Nožom odhrabal zem pri jeho kmeni a odrezal mosadzné korene. Hlboko v zemi pod nimi našiel zahrabaný zlatý poklad, ktorý tam bol naukladaný vo vreciach. S veľkou námahou ich zo skrýše vybral a jeden po druhom začal nakladať na kone. Keď už kone nevládali viacej odniesť, zaviedol ich k cisárovi. Keď ho cisár uvidel, bol veľmi prekvapený. Vôbec nevedel uhádnuť, ako sa mladému mužovi podarilo splniť úlohu. Po svadobnom obrade sa spýtal svojho nového zaťa, že aké veno chce pre svoju nevestu. No ženích mu len odpovedal: „Šľachetný cisár! Všetko, čo si želám, je, aby som mal tvoju dcéru za svoju manželku a navždy mohol používať tvoj čarovný nôž.“

            [@ Srbská poviedka, Andrew Lang, Robert Hodosi]