8*15*/283*/ Chalupár a jeho mačka **(1,2k)

Kde bolo, tam bolo, kedysi dávno žil raz jeden starý muž so svojou manželkou v špinavej, rozpadajúcej sa chatke. Bolo to neďaleko nádherného paláca, kde prebýval kráľ a kráľovná. Napriek zúboženému stavu chatky, o ktorej mnohí ľudia vyhlásili, že je príliš nepohodlná i preto, aby v nej i prasa žilo, bol starý muž veľmi bohatý. Mal veľa šťastia, ale bol veľkým lakomcom. Často chodil radšej bez jedla aj celý deň, ako by mal minúť za jedlo jednu zo svojich zlatiek.

            No po istom čase na to veľmi zle doplatil. Zistil, že hladoval až moc dlho. Ochorel a už nemal silu sa viacej uzdraviť. O niekoľko dní zomrel a zanechal za sebou svoju manželku a jedného syna.

            V noci po jeho smrti sa jeho synovi snívalo, že sa mu zjavil neznámy muž a povedal: „Počúvaj ma. Tvoj otec je mŕtvy a aj tvoja matka čoskoro zomrie. Všetko ich bohatstvo ti bude patriť. Polovica toho bohatstva bola neoprávnene získaná a musíš ju vrátiť chudobným, ktorým ju zobrali. Druhú polovicu musíš hodiť do mora. Avšak sleduj, ako sa budú peniaze potápať do vody. A ak niečo vypláva na hladinu, chyť to a uschovaj, aj keby to nebolo nič viac ako kúsok papiera.“ Potom muž zmizol a mládenec sa prebudil.

            Ako si spomenul na svoj sen, sa veľmi znepokojil. S bohatstvom, ktoré mu zanechal jeho otec sa nechcel rozlúčiť. Pretože celý život vedel, čo je to byť hladným a trpieť od zimy, a teraz dúfal, že sa mu dostane trochu útechy a potešenia. Napriek tomu bol čestný a dobrosrdečný, a ak jeho otec prišiel k bohatstvu neprávom a nečestným spôsobom, mal pocit, že by si to bohatstvo preto nikdy nevedel užiť. Tak sa nakoniec rozhodol tak, ako mu ten zvláštny muž vo sne prikázal. Zistil, ktorí ľudia sú v dedine najchudobnejší, a polovicu peňazí minul na to, aby im pomohol. Druhú polovicu si vložil do vrecka a zo skaly na pobreží ju hodil rovno do mora. Za chvíľu sa mu stratili z dohľadu a po mieste, kde sa potopili, nezostalo na hladine mora ani stopy. Vtom tam zazrel plávať kúsok papiera. Opatrne sa natiahol a podarilo sa mu ho zachytiť. Keď ho roztvoril, našiel v ňom zabalených šesť šilingov. Toto boli teraz všetky peniaze, ktoré mal na svete.

            Mladý muž zamyslene stál a povedal: „No, s týmto nemôžem veľa urobiť.“ Ale nakoniec predsa len šesť šilingov je lepšie ako nič. Znova ich zabalil do papiera a vložil si ich do kabáta.

            Nasledujúce týždne usilovne pracoval vo svojej záhrade. Spolu s matkou sa dohodli, že budú žiť z ovocia a zeleniny, ktoré im poskytuje ich záhrada. No, jeho matka tiež náhle zomrela. Nešťastný mládenec sa cítil byť veľmi smutný, keď ju ukladal do hrobu. S ťažkým srdcom sa zatúlal do lesa. Vôbec sa nestaral o to, kam ide. Po istom čase začal byť hladný. Práve vtedy uvidel pred sebou malú chatku. Zaklopal na dvere a spýtal sa, či by mu mohli dať trochu mlieka. Otvorila mu stará žena. Prosila ho, aby vošiel dnu, a láskavo dodala, že keby chcel u nej prenocovať, mohol by tak urobiť bez toho, že by ho to niečo stálo.

            Ako vošiel, zbadal za stolom večerať dve ženy a troch mužov. Potichu mu uvoľnili miesto, aby si k nim mohol prisadnúť. Keď sa najedol, sa začal obzerať po miestnosti. Veľmi ho prekvapilo, keď zbadal pri ohni sedieť zvláštne zviera, aké si predtým ešte nikde nevšimol. Bolo šedej farby, nie príliš veľké, ale malo väčšie a veľmi jasné oči. A zdalo sa, že spieva veľmi čudným spôsobom, ako žiadne iné zviera v lese. „Ako sa volá toto zvláštne malé stvorenie?“ spýtal sa. A oni odpovedali: „Nazývame ho mačka.“

            „Rád by som si ju kúpil, ak nie je príliš drahá,“ povedal mladý muž. „Bola by to pre mňa dobrá spoločnosť.“ Odpovedali mu, že keby chcel dať za ňu šesť šilingov, môže si ju zobrať. Mládenec vybral svoj drahocenný kúsok papiera a podal im šesť šilingov. Na druhý deň ráno sa s nimi rozlúčil a vložil si mačku pod kabát.

            Celý deň sa túlali po lúkach a lesoch, až kým sa večer nedostali k nejakému domu. Mladý muž zaklopal na dvere. Otvoril mu jeden starec, ktorého sa opýtal, že či by uňho nemohol v noci prespať. A dodal, že na zapletenie nemá žiadne peniaze. „Potom ti nocľah musím poskytnúť zadarmo,“ odpovedal starec a zaviedol ho do miestnosti, kde za stolom sedeli a večerali dve ženy a dvaja muži. Jednou zo žien bola starcova manželka a druhou dcéra. Položil mačku na poličku vedľa krbu. A všetci sa zhromaždili okolo nej, aby si túto zvláštnu šelmu dobre prezreli. Mačka sa o nich obtrela, natiahla labku a zamňaukala im. Ženy sa tomu potešili a dali jej na jedenie oveľa viac, ako zvládala zjesť.

            Mládenec rozpovedal všetko, čo sa mu stalo a že okrem tej mačky nemá vôbec nič. Nato mu starý muž poradil, aby išiel do paláca, ktorý je odtiaľ vzdialený len pár kilometrov, a navštívil kráľa, ktorý bol ku všetkým láskavý a určite by mu vedel priateľsky vypomôcť. Mladý muž sa mu poďakoval a povedal, že určite poslúchne jeho radu. A na druhý deň skoro ráno vyrazil do kráľovského paláca.

            Keď tam prišiel, poslal kráľovi správu a požiadal ho o audienciu. Kráľ mu ju udelil a požiadal ho, aby za ním prišiel do veľkej sály, kde sa nachádzalo Jeho Veličenstvo.

            Keď vošiel mládenec, Kráľ práve večeral i s celým svojím kráľovským dvorom. Mládencovi pokynul, aby prišiel bližšie. Ten sa poklonil a potom prekvapene hľadel na množstvo malých čiernych tvorov, ktoré behali po podlahe, dokonca i samotnom stole. Naozaj boli až také odvážne, že vytrhávali kúsky jedla rovno i z kráľovho taniera. Keď ich odoháňal, pokúšali sa mu zahryznúť do rúk. Takže vôbec nemohol jesť svoje jedlo. Jeho dvorania na tom neboli o nič lepšie.

            „Čo je to za zvieratá?“ spýtal sa mládenec jednej z dám, ktoré sedeli blízko neho.

            „Volajú sa potkany,“ odpovedal kráľ, ktorý začul otázku, „a po mnohé roky sa ich snažíme vykynožiť, ale je to priam nemožné. Sú také dotieravé, že prichádzajú za nami aj do našich postelí.“

            V danom momente bolo vidno, ako niečo preletelo vzduchom. Spod mládencovho kabáta vyskočila na stôl jeho mačka. Niekoľkokrát zahryzla svoje ostré zuby do potkanov, a značné množstvo z nich zostalo okolo nej ležať mŕtvych. Mačka začala naháňať a útočiť na potkany. Bolo počuť hromadný cupot drobných potkaních nôh, a za niekoľko minút bola od nich celá sála úplne vyčistená.

            Kráľ a jeho dvorania sa niekoľko minút iba pozerali okolo seba s veľkým úžasom. „Čo je to za zviera, ktoré je také šikovné, že dokáže takéto zázraky?“ spýtal sa kráľ. A mladý muž mu povedal, že to zviera sa volá mačka, a že ju kúpil za šesť šilingov.

A kráľ odpovedal: „Pre šťastie, ktoré si mi priniesol oslobodením môjho paláca od zamorenia potkanmi, ktoré ma sužovalo už niekoľko rokov, ti dám na výber jednu z dvoch možností. Buď budeš mojím predsedom vlády, alebo si vezmeš moju dcéru a budeš po mne kraľovať. Povedz, čo si vyberieš?“

„Princeznú a kráľovstvo,“ povedal mladý muž. A tak sa aj stalo.

[@ Islandská poviedka, Andrew Lang, Robert Hodosi]