169

5*08*/169* Snehuliak **(1,5k)

12. marca 2020 administrator 0

„Ako je úžasne chladno. Mrzne. Celé moje telo len tak praská!“ povedal Snehuliak. „Studený vietor by z každého i dušu odfúkol! A ako tá ohnivá vec na oblohe zazerá!“ Myslel tým slnko. „Ale nedonúti ma ani len žmurknúť. Zostanem studený a pekne pohromade.“             Namiesto očí mal na hlave dva hranaté uhlíky. Ústa mal spravené zo starých hrabieľ. Takže mal aj zuby. Narodil sa uprostred kriku a smiechu chlapcov. Zdravili ho zvončeky a praskajúce laná na saniach. Slnko zašlo za kopce. Na tmavú modrú oblohu vystúpil veľký, okrúhly, jasný, a krásny mesiac v splne.             „Tam, na opačnej strane, je znovu!“ povedal Snehuliak, pozerajúc na mesiac. Myslel tým, […]